6 kaštieľov v Košiciach

Keď sa šľachticom zdali hrady už priveľké a na tých svojich kopcoch trošku od ruky, začali postupne prenášať svoj trvalý pobyt do menších a menej opevnených sídel. Zjednodušene napísané, takto vznikli kaštiele. Kaštiele sa trochu ponášajú na hrady (a niektoré aj na menšie pevnosti), akurát že sú menej honosné a bez hradieb zraniteľnejšie.

Kaštieľ rodiny Bárczay (17. stor., rekonštruovaný 1840)

Mestská časť: Košice – Barca

Postavili ho asi pred 400 rokmi a dokonca pravdepodobne na mieste stredovekého hradu. Bárczayovci, ktorí dali meno aj Barci, tu mali svoje letné sídlo až do r. 1945. Osemuholníkové veže však vznikli až dodatočne, pri prestavbe v 19. storočí vďaka tomu, že mnohí architekti boli vtedy naklonení romantizmu.

Nemusíte byť ani veľmi skôr narodení, aby ste si pamätali časy, keď v jeho priestoroch bol internát. Teraz je kaštieľ v súkromných rukách.

Kaštieľ grófky Klobusitzkej (okolo r. 1877)

Mestská časť: Staré mesto

Aby sme narátali až 6 kaštieľov v Košiciach, pomohli sme si takými, ktoré postavili v okolitých dedinách, z ktorých sa stali mestské časti Košíc. Výnimkou je však ten, čo stojí na Masarykovej ulici číslo 19.

Postaviť ho dala grófka Regina Klobusitzka a po iných majiteľoch ho za svoje odkúpil v roku 1925 košický biskup Augustín Fischer Colbrie. V roku 1927 sem prišiel rád s názvom Spoločnosť Sociálnych sestier (Societas Sororum Sociales). Tie si zriadili v interiéri kaplnku, z ktorej za socializmu vydržala iba holubica čoby symbol Ducha svätého. Kaplnka zasvätená Kráľovnej pokoja (Regina Pacis) dala názov aj celému kláštoru. V tejto budove pôsobila i azda najznámejšia sociálna sestra, Sára Schalkaházi (1899-1944), ktorá so svojimi spolusestrami neskôr zachránila v Budapešti počas vojny okolo 1000 Židov.

Keď sestričky museli svoj kaštieľ začiatkom socializmu opustiť, vznikol tu detský domov, potom Dom pionierov a neskôr Dom mladých technikov. Po Nežnej revolúcii sa sem Sociálne sestry vrátili a pobudli tu až do roku 2017. Odvtedy v bývalom kaštieli grófky Klobusitzkej sídli Arcidiecézna charita.

Kaštieľ rodiny Semsey (1776)

 Mestská časť: Košice – Šaca

Zašlú slávu rodu Semseyovcov pripomína oválna sieň s bohatou výzdobou plnou výjavov. Napríklad, ako Antonio kurizuje Kleopatre. Takto ju vyzdobil barokový maliar Erazmus Schrőtt, ten istý, ktorý neskôr (1786) vyzdobil prednú stenu kostola Najsv. Trojice na Hlavnej ulici, takisto maľoval i výjavy v košickej (teraz už historickej) radnici na Hlavnej ulici, no maľoval aj kulisy i oponu pre košické divadlo. Stropná maľba v kaštieľnej kaplnke našťastie „znázorňuje Boha Otca na nebesiach prívetivo sa usmievajúceho.               

V roku 1933 Semseyovci predali kaštieľ košickému lekárovi Dr. Ladislavovi Nemessányimu, ktorý mal svoju liečebňu v budove dnešnej Hygienickej stanice na ulici Protifašistických bojovníkov (medzi Bajzovou a Palackého).  V kaštieli však obýval 4 miestnosti, mal tam tiež ordináciu. Neuverili by ste, čo všetko sa v tomto nádhernom objekte za socializmu vystriedalo: liaheň a výkrmňa hydiny, opravovňa strojov a sklady JRD i štátnych majetkov, ba aj garáže autobusov DPMK.

Terajší majiteľ sa o tento kaštieľ stará, ako by bol jeho a aj je. Nielen, že ho zveľaďuje, ale aj prenajíma na rôzne účely. Ako však vlastník sám hovorí, mať kaštieľ, to nie je med lízať. „Ani dnes kaštieľ nie je chránený pred snahami o jeho poškodenie, a to devastáciou okolia – ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky. V tomto zápase zatiaľ víťazia developeri s podporou štátu aj samosprávy. To, že je to v rozpore so zákonmi a medzinárodnými dohovormi u nás asi nevadí.“

Kaštieľ rodiny Mesko (16. stor.)

Mestská časť: Košice – Krásna nad Hornádom

Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 vylepšil, zrekonštruoval a sfunkčnil asi 20 objektov v meste. Asi najviac pomohol povstať z (takmer) ruín kaštieľu v Krásnej nad Hornádom. Stálo to 1,2 milióna eur.

V 16. storočí ho postavili ešte ako pevnosť, ktorá mala po okrajoch aj obranné vežičky so strieľňami. Následne ho prestavovali až deväťkrát, pričom najnovšie reštaurovanie ho ukazuje v klasicistickej verzii. V nej sú časté odkazy na antiku, a tie sprostredkujú medailóny imperátorov. Pod nimi sú fantazijné zvery zvané gryfovia, ktoré vyzerajú zdola ako levy, zhora ako orly.

Od začiatku 18. storočia do roku 1838 v tomto kaštieli žila šľachtická rodina Meskovcov, potom gróf Zichy. Za prvej československej republiky sídlila v kaštieli škola, ktorú viedli rehoľníčky a za socializmu tiež, ale už bez rehoľníčok. Po roku 1969 sa škola presťahovala do budovy za kaštieľ. Následne v kaštieli postupne sídlili: Národný výbor, Verejná bezpečnosť, pošta, obradná sieň, telocvičňa…

Projektantom najnovšej prestavby v rokoch 2012 – 2013 bol Peter Lopuchovský, ktorý kaštieľ vybavil aj krásnymi lustrami z Talianska. Páčia sa každému okrem upratovačiek.

Kaštieľ rodiny Dobay, neskôr Zichy (koniec 18. stor., rekonštrukcia 1. pol. 19. stor.)

Mestská časť: Košice – Šaca

Tento kaštieľ je spiacou krásavicou, ktorá čaká na bozk zrejme v podobe nejakého eurofondu.

Kaštieľ pripomína (ako sa na klasicizmus patrí) klasickú architektúru antických chrámov. Pred severným vchodom 4 stĺpy držia trojuholník zvaný tympanon, v strede ktorého bol kedysi erb, čo zastupoval u nóbl ľudí menovku. Naľavo od vchodu bola od roku 1776 Kaplnka sv. Kríža.

Druhý majiteľ, gróf Zichy, koncom 19. storočia kaštieľ rozšíril smerom k mlynu (na východ) plus o jednu chodbu na sever a pridali aj dve osemuholníkové vežičky. V západnej veži na prízemí bola kuchyňa a nad ňou zrejme bývalo služobníctvo.

Už koncom 19. storočia mal kaštieľ vlastný vodovod, kanalizáciu, ba aj prívod plynu. Jeho rúrky vedú i na severný štít, odkiaľ (svieti) plyn zrejme osvetľoval erb. Okolo sa zelenal anglický park s fontánkami a umelými jaskynkami.

Kaštieľ rodiny Zichy, neskôr Zichy (15. stor., prestavaný 1899)

Mestská časť: Košice – Barca

Najkrajšie sídlo spomedzi košických 22 starostov má ten, čo je v Barci, sídli priamo v kaštieli.

Po grófovi Zichy (čítaj Ziči) už osud kaštieľu až tak nezičí 😊, lebo sa v ňom vystriedali v dosť rýchlom slede: Štátne pokusné hospodárstvo, Gazdinská škola, vojenské veliteľstvo, Maďarská žandárska škola, Zbor národnej bezpečnosti, Stredná poľnohospodárska technická škola, Stredné poľnohospodárske učilište.

V súčasnosti je tu však okrem sídla mestskej časti aj Múzeum Jána Pavla II. i barčianske múzeum. Ináč, viete že, pôvodne sa mala nakrúcať emblematická scéna filmu Titanic práve na jeho schodoch  vo vestibule? 😊