6 tipov ako vybudovať modernú galériu očami riaditeľky VSG Doroty Kenderovej

Rozhovor, Šesť

Východoslovenská galéria (VSG) bola založená ako prvá regionálna galéria na Slovensku. Misiou tejto galérie je spravovať a prezervovať zbierku diel z východoslovenského kraja. Ich úctyhodný počet momentálne dosahuje číslo vyše 7000. VSG si od svojho založenia v roku 1951 prešlo mnohými zmenami, obmieňaním vedenia a aj stagnujúcou návštevnosťou. Za posledné dva roky sa ale prekvapivo teší rastúcej popularite – je to aj vďaka novému manažmentu riaditeľky Doroty Kenderovej, ktorá dokázala rozoznať potreby svojho publika a nastavila procesy tak, aby sa z neprístupnej inštitúcie stala vyhľadávaná a otvorená platforma pre umelcov i divákov všetkých vekových kategórií. Prečítaj si o tom, aké to je viesť a oživiť majestátnu galériu v srdci mesta. S Dorotou sme sa zhovárali o:

1. O vybudovaní vzájomnej spolupráce v novom tíme

Dorota Kenderová sa po 16-tich rokoch strávených na akademickej pôde Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave rozhodla zmeniť profesiu aj bydlisko. Už popri škole spoluzaložila bratislavskú galériu HIT, kde nadobudla značný objem schopností a zručností. Dorota spomína, ako sa na post riaditeľa VSG v Košiciach prihlásila až na druhý konkurz: „Chcela som istú formu zmeny a vyskúšať si svoje vedomosti v inom prostredí, na aké som dovtedy bola zvyknutá. Na post riaditeľky som sa pripravovala a postupne získavala informácie ohľadom tohto typu kamennej a zbierkotvornej inštitúcie. Ako moju najväčšiu prednosť som vnímala sieť kontaktov, a to rovnako umelcov ako teoretikov, ktorú som počas vedenia HIT-u získala.“ Skutočnou výzvou bola pre ňu nová rola lídra tímu, ktorú nepoznala. Práve v svojich nových spolupracovníkoch chcela nová riaditeľka vzbudiť dôveru v kooperatívny manažment galérie a spoločné podieľanie sa na jej chode: „Myslím, že môžem povedať, že všetci do práce chodievame radi a vzájomne sa podporujeme. Spolu organizujeme výstavný program a ostatné aktivity súvisiace s VSG. Chcela som nastoliť opak autokratického pracovného systému.“

2. O prilákaní návštevníkov na všestranne orientované výstavy

Už na začiatku svojej pozície v roku 2016 rozoznala nová riaditeľka takmer totožnú skupinu návštevníkov VSG – málokedy sa obmieňala. Dôležité pre ňu preto bolo pracovať na tom, aby si ľudia zvykli do galérie chodievať na pravidelnejšej báze. Napríklad seniori podľa Doroty vnímajú umenie z minulosti ako súčasť svojho života a trávia voľný čas aj v galériách. Dorota zdôrazňuje ako sa snaží aj tej konzervatívnejšej skupine „vysvetľovať a poukazovať na funkciu súčasného umenia. Nejde už len o jeho dekoratívne využitie, ale o vytváranie otázok a reakcií na to, čo sa deje v spoločnosti.“ Na lepšie spoznanie svojho publika bol tak zostavený dotazník rozposlaný cez sociálne siete a newsletter, podľa ktorého sa galéria mohla bližšie zamerať na svoju audience: „Prišli sme na to, že bolo treba vytrvať, kým si ľudia privykli na pravidelný a kontinuálny program. Výsledkom je, že sa tešíme stúpajúcej návštevnosti, čo je výnimočné oproti niektorým iným umeleckým inštitúciám.“

3. O rozmanitom programe pre všetky vekové kategórie

Nejeden košický obyvateľ si už určite zapisuje workshopy a kurzy Východoslovenskej galérie do svojho diára. Dorota pri otázke na off program galérie spomína Kreatívny labyrint pre rodičov s deťmi, Komentované prehliadky pre seniorov s kurátorom alebo galerijným pedagógom, Experimentálne workshopy s odborníkom a výtvarníkom, ktorý prezentuje a učí svoju techniku pre dospelých ako v minulosti Ján Vasilko, Tatiana Takáčová alebo Svetlana Fialová. Zaujímavým je aj VSG mini pre mamičky s deťmi: „Ide o kurz, kde sa malé deti, ktoré ešte nie sú úplne schopné rozumieť slovám, ocitnú v estetickom prostredí a prostredníctvom práce s farbou si osvojujú symbolické myslenie či haptické alebo motorické schopnosti,“ vraví Dorota. Najnovším prírastkom sprievodného programu je Kurz večernej kresby. Výnimočnou je aj externá spolupráca s miestnym arthousovým Kinom Úsmev, kde si diváci môžu pozrieť filmy o produkcii výstav pod pravidelnou menovkou Exhibition on Screen.

4. O kultúrno-prajnej scéne v Košiciach

Dorota Kenderová zanechala dlhoročné pôsobenie na opačnej strane republiky a hlavné mesto, aby si priniesla svoje skúsenosti do kamennej inštitúcie vo východnej metropole Slovenska. Tvrdí, že pozná fungovanie galérie z každej strany od fundraisingu, produkcie až po komunikáciu a čas strávený s umelcom. So svojím tímom sa tak snažia dbať o to, aby umelec pri inštalácii svojich diel nemal žiadne prekážky a nazýva VSG otvorenou platformou v oblasti tzv. architektúry výstavných diel (spôsobu, akým sú diela fyzicky predstavené v priestore). Dorota sa cíti v Košiciach ako doma, a to z viacerých dôvodov: „Mám mesto rada, aj keď neviem priamo definovať prečo. Je tu mnoho mojich priateľov a vnímam prajnú atmosféru okolo seba. Dôležitým medzníkom pre Košice bol určite rok 2013 a EHMK – vtedy sa vytvorilo akési kultúrne zázemie a priestor nadobudnúť dobré kontakty. Ľudia sa tu poznajú a aj keď nám všetkým nesedia rovnaké smery či žánre, spoločne sa podporujeme a smerujeme k jednému cieľu – aby kultúra bola dôležitou súčasťou v tomto kraji.“

5. O budúcich plánoch VSG

Pri otázke na plánované aktivity či program v nadchádzajúcom období VSG v Košiciach Dorota odpovedá úprimne. Keďže táto galéria ako inštitúcia v prvom rade spadá pod zriaďovateľskú pôsobnosť kraja, všetko sa odvíja od podpory a podmienok, ktoré kraj v budúcnosti nastolí. Prianím a súčasným cieľom je dokončenie galerijnej knižnice a funkčnej webovej stránky pre lepšie efektivitu a komunikáciu s návštevníkmi. K dostupnosti sú taktiež priestory pre otvorenie kaviarne, kde by daný prenajímateľ dokázal esteticky spĺňať štandardy, aké si miesto vyžaduje. Pri návšteve VSG by si si tak vedel tiež zájsť na lungo s výhľadom priamo na Hlavnú ulicu. „Vnímame, že foyer (priestor pred vstupom) na prízemí má svoje nedostatky – chceme preto vybudovať šatňu, aby mali prichádzajúci pocit prívetivého zariadenia. To v celej svojej majestátnosti svojich hostí predovšetkým víta a láka k skúmaniu nielen súčasného umenia,“ opisuje Dorota.

6. O Escalatore

Dorota sa počas novej práce prihlásila do programu Escalator, ktorý je jedným z projektov Creative Industry Košice. Escalator je orientovaný na rozvoj a zefektívnenie manažmentu kultúrnych a kreatívnych organizácií a počas neho sa účastníci programu ‚učia‘ od zahraničných mentorov. Dorota považuje Escalator za „jednu z najlepších skúseností. Potrebovala som si skoordinovať určité poznatky a zručnosti. Mentori ma naučili prioritizovať a kombinovať intuitívnosť so systematickosťou. Na začiatku mojej práce bolo veľké množstvo príležitostí čomu sa venovať, ako audience building, vizuálna identita, výstavný program či náprava reputácie. Počas Escalatora som si utriedila priority akým spôsobom začať pracovať na rozširovaní publika a popritom sa zamerať na ďalšie služby.“

A ak by si si rád obzrel aktuálnu výstavu vo Východoslovenskej galérii, prípadne by si rád stretol Dorotu a jej tím, zastav sa v Košiciach. Ubytovať sa môžeš priamo v ‚galérii‘ – dielo Antona Jaszuscha nájdeš rovno pred svojou posteľou. A ešte si ho aj môžeš nasvietiť podľa vlastnej intenzity. Viac v izbe Košická moderna, pod rúškom tajomstva, na Hlavnej ulici.

foto: Dávid Hanko


Mohlo by ťa zaujímať