Amenge v rómštine znamená ”nám”

Projekt ocenený Národnou cenou za dizajn spája participatívny dizajn s inklúziou

Amenge.project bol súčasťou podujatia Interdisciplinárny Online Lab o inkluzívnej kultúre organizovaného Creative Industry Košice v spolupráci s Urban Space Lab v rámci iniciatívy Slovensko-nórske kultúrne spájanie podporenej Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Grantov EHP a Nórska.

Podujatia sa zúčastnili: Zuzana Zmateková, textilná dizajnérka a autorka Amenge.projekt, Laurie Vestøl z Urban Space Lab, Barbora Andor Tóthová, spoluzakladateľka Kina Úsmev a Arild Berg, umelecký mentor a profesor na OsloMet.

Čo je to tá apropriácia?

Apropriácia kultúry národnostných menšín je termín, s ktorým sa v popkultúre stretávame pri rôznych príležitostiach. Apropriovať znamená privlastňovať si. Ani rómsky textil nie je výnimkou. Vyprázdňovanie rómskej kultúry, jej vizuálnej atraktivity a stereotypizácie stojí v opozícii marginalizácie, rasovej neznášanlivosti a segregácii rómskej menšiny.

Participatívny dizajn

Jednou z možností, ako sa stavať k tejto problematike citlivejšie, je aj participatívny dizajn. Amenge.project už druhý rok otvára medzikultúrny dialóg. Predstavuje kolekciu textilných potlačí vytvorených v spolupráci s rómskymi deťmi a mládežou. Zmyslom jej vzniku bola snaha zapojiť deti do umeleckej spolupráce a zároveň im ponúknuť iný pohľad na problémy, s ktorými sa bežne stretávajú. Cez ich optiku odprezentovať rómsku skúsenosť, vizuálne vnímanie, osobné preferencie, zážitky a predstavy.

Ako by vyzeral rómsky textil navrhnutý Rómami?

Práve táto úvaha inšpirovala textilnú dizajnérku a výskumníčku Zuzanu Zmatekovú a textilnú umelkyňu Henrietu Tholt, ktoré sa rozhodli pre hlbší výskum rómskeho textilu. Nedostatočné množstvo literatúry, historických zdrojov a artefaktov ešte viac prehĺbilo ich záujem o danú problematiku. Rozhodli sa nájsť časť odpovedí prakticky – participatívnym výskumom.

Autentická dizajnérska kolekcia

Projekt odštartoval v roku 2020, kedy si dizajnérky prizvali na pomoc Petru Kurutzovú z organizácie ETP Slovensko. Tá sprostredkovala a organizovala prvé workshopy s rómskymi deťmi žijúcimi na Luníku IX v Košiciach. Počas nich sa spolu s deťmi pomocou rôznych cvičení pozreli na témy ako príroda, domov, móda či hudba. Výsledkom bol výber dvoch tém – domov a príroda, ktoré sa vo finále preniesli do dizajnov výslednej kolekcie. Zuzana Zmateková sa návrhom snažila ponechať aj ich detskú autenticitu – pôvodný rukopis, akvarelové škvrny, či neisté ťahy ceruzkou.

Projekt Amenge zamieril do galérie

V jeho pokračovaní sa kolektív okolo projektu Amenge rozširuje o Moniku Pádejovú, ktorá je kurátorkou výstavy výsledných textílií uvedenej v Zániku planéty vo Východoslovenskej galérii v lete 2021. Súčasťou tejto výstavy bol aj inkluzívny workshop na nádvorí galérie, kde sa mohli všetci návštevníci zapojiť do tvorby diela spolu s účastníkmi a účastníčkami workshopov z Luníka IX.

Textílie boli po skončení výstavy venované organizácii ETP Slovensko na použitie podľa vlastných potrieb. Ocitli sa napríklad aj na pódiu na Luníku IX. pri príležitosti návštevy pápeža Františka v septembri minulého roku. „Silným momentom nielen pre nás, ale aj pre jednu z účastníčok workshopu, Melisu, bolo to, keď svoju kresbu uvidela na banneri pódia, ktoré bolo na Luníku IX postavené pri príležitosti návštevy pápeža Františka a Melisa si to celé fotila z okna svojho bytu,” hovorí Monika Pádejová.

Návšteva výstavy či botanickej záhrady

Partnerom projektu je od minulého roka aj Východoslovenská galéria, vďaka čomu sa kolektív rozšíril aj o galerijnú pedagogičku Petru Filipiakovú. Workshopy z Luníka IX. migrujú na rôzne košické miesta, ktoré niektorí z nás dobre poznajú, no pre deti z Luníka IX. sú často úplnou novinkou.

„Mala som možnosť vidieť, ako deti reagovali na výstavu a fotografie z prvého projektu a to bol zážitok aj pre mňa. Veľmi pekne to prežívali a úprimne sa tešili, spoznávali svoje kresby. Také energické to bolo aj na všetkých stretnutiach, ktoré som s deťmi mala. Sršala z nich krásna detská a úprimná radosť z tvorenia a hier, ktoré sme spolu robili,” hovorí Petra o priebehu workshopov, ktoré viedla v priestoroch galérie i mimo nej počas roka 2021. Deti po prvý krát navštívili priestory galérie či botanickej záhrady, pomocou mikroskopov pozorovali bunky listov a čerpali tak inšpiráciu pre tvorbu nových ilustrácií. Ich výsledkom boli aj podklady pre novú kolekciu s názvom Apropriácia.

A čo ďalej?

„Pred pár mesiacmi sme odprezentovali druhé pokračovanie pod názvom Apropriácia. Projekt plánujeme do budúcna rozvinúť na dvoch úrovniach. Prvou je úroveň dizajnu, kde sa pokúsime vzniknuté potlače aplikovať na produkty a predávať s tým, že zisk z predaja poputuje na další rozvoj projektu a jeho workshopov. Druhá úroveň projektu sa zameriava na workshopy pre deti s cieľom ďalšej edukácie detí a napomáhaniu ich rozvoju,” hovorí o budúcnosti projektu dizajnérka Zuzana Zmateková.

Kurátorka Monika Pádejová pracuje na koncepcii ďalšej výstavy, kde projekt predstaví svoju druhú kolekciu. „Najbližšie nás čaká výstava v Rimavskej Sobote, ktorú pripravujem s Peťou Filipiakovou, a ktorá nadviaže na prvú výstavu vo Východoslovenskej galérii. Odprezentujeme na nej druhú kolekciu s názvom Apropriácia, zároveň sa tam objavia sa aj potlače zo staršej kolekcie.”

Aká je udržateľnosť participatívnych projektov?

„Zásadným problémov takýchto projektov je ich financovanie,” zhodujú sa kurátorka Monika Pádejová a dizajnérka Zuzana Zmatek. Podľa Zuzany to aj priamo koreluje s tým, že tieto typy projektov ľudia ďalej nerozvíjajú. „Aj pre samotných umelcov je namáhavé nejako sa uživiť a popri tom sa naplno dobrovoľne venovať projektu.”

„V rámci Amenge hľadáme spôsob, aby celé úsilie neskončilo len ako „projekt pre projekt“, ale malo hlbšie zázemie v edukačnom a inkluzívnom smere,” dodáva kurátorka.

Ohlasy na projekt

Participatívne projekty otvárajú diskusie a vyvolávajú záujem odbornej aj širšej verejnosti. Projekt Amenge bol ocenený aj Národnou cenou za dizajn 2021 v kategórii Spoločnosť & životné prostredie. Projekt predčil naše očakávania, keďže vzbudil omnoho vačšiu pozornosť medzi laickou i odbornou verejnostou ako sa predpokladalo. V tomto smere si myslím že naplnil svoje ciele a odprezentoval súčastnú estetiku rómskych detí a mládeže v novom svetle, odprostenú od stereotypov a prispel tak k budovaniu pozitívneho obrazu o súčasnej rómskej kultúre,” hovorí Zuzana Zmateková.

Za pozitívny dopad považujem záujem verejnosti o samotný projekt a jeho výstupy – výstavy alebo textílie. Rovnako aj chuť a otvorenosť ľudí, aspoň v mojom okolí, diskutovať o rómskej kultúre, čo ma milo prekvapilo.” – dodáva Monika Pádejová.


Záznam z podijatia podujatia Interdisciplinárny Online Lab o inkluzívnej kultúre:

Zdieľaj nás na sociálnych sieťach:

Mohlo by ťa zaujímať