Bezplatná prehliadka sôch & mozaík v Košiciach. Časť 3 – Terasa 1/2

Miesta mesta

Aj vám chýbajú výstavy v galériách a múzeách? Na košických sídliskách sa zoznámite s dielami slovenských autorov, ktorí po sebe zanechali stopu nielen v tomto meste. V treťom pokračovaní série Bezplatná prehliadka sôch a mozaík v Košiciach stručne predstavujeme tvorbu a život jednotlivých umelcov, ktorých dennodenne obchádzame už desaťročia. Zájdite si na prehliadku kedykoľvek, sochy sú vo verejnom priestore nonstop. K prehliadke vám dopomôže ilustrovaný sprievodca Atlas sôch dostupný napríklad aj v Artforum Košice. Ale bez negatívneho testu ani na krok!

Juraj Bartusz (1933 – )

Juraj Bartusz sa narodil 23. októbra 1933 v juhoslovenskej obci Kamenín, ktorá bola poznačená najprudšími bojmi druhej svetovej vojny. Juraj študoval na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe (1954 – 1958) a na Akadémii výtvarných umení (1958 – 1961) a neskôr sa stal akademickým sochárom. Po škole sa mladý Juraj oženil so svojou spolužiačkou Mariou Vnoučkovou – Mariou Bartuzsovou, ktorá bola takisto veľmi ojedinelou sochárkou svojho druhu a v posledných rokoch sa jej dostalo uznania aj prostredníctvom vystavenia jej diel v londýnskej Tate Gallery. Z rodného Kamenína sa pár presťahoval do Košíc a Juraj sa zamestnal na propagačnom oddelení Východoslovenských železiarní. Neskôr tvoril na voľnej nohe.

Juraj Bartusz bol prvým profesorom s akademickým titulom, ktorý založil Fakultu umení na Technickej univerzite v Košiciach. Viedol Ateliér slobodnej kreativity na bratislavskej VŠVU, bol členom Klubu konkretistov či Spoločnosti maďarských umelcov v Československu. Jeho diela sú vystavené v pražskej Národnej galérii, Východoslovenskej galérii v Košiciach, Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Jeho Anatomický model podľa Leonarda da Vinci (1983) nájdete v majestátnej veľkosti pred fakultou LF UPJŠ vedľa Novej nemocnice.

Čítaj aj: Pýcha slovenského sochárstva – Juraj Bartusz vo svojom ateliéri o umení, režime a vojne

Herta Ondrušová-Victorinová (1912 – 1999)

Za jednu z najkrajších foriem skrášľovania verejného priestoru v Košiciach si nepochybne zaslúži patričné ocenenie Herta Ondrušová-Victorínová. Nemecký pôvod, české a poľské štúdium, pražská moderna 30. rokov, antifašistické zanietenie, útek do Košíc a v poradí druhé, mozaikové manželstvo s Karolom Ondrušom. Obaja nesú podiel na fakte, že takmer na každom sídlisku v meste sa nachádzajú väčšie i menšie, hravé, ručne robené obrazce širokého spektra farieb a tvarov. Herta vďaka svojej rozsiahlej tvorbe získala aj prívlastok „mozaiková lady“.

Na sídlisku Terasa nájdete hneď niekoľko mozaík od tejto umelkyne. Neďaleko OC Galéria, vedľa Okresného riaditeľstva PZ Košice – okolie, sa nachádza veľkoplošná mozaika, ktorá pokrýva celú vonkajšiu stenu budovy. Objednajte si kávu v Caffè Trieste a zadívajte sa do prasklín tohto umeleckého diela.

Ján Mathé (1922 – 2012)

Košický rodák a jeden z najviac zastúpených umelcov na pôde košických sídlisk. Ján Mathé tvoril väčšinu svojho života diela v abstraktnej podobe, a to postupne a vlastnou koncepciou od štúdií realistickej sochy. Jeho sochy motívy vyjadrujú, popisujú. Základným pilierom Mathého je téma života – oslava bytia, zahĺbenia sa do seba, potomstva, rodiny. Niekoľko desiatok sôch od Jána Mathého je umiestnených vo verejnom priestore viacerých sídlisk v meste.

V časti Zuzkin park na Terase uprostred fontány tróni Traja IV. (Stojaca rodina IV) z roku 1967. Pohyb IV. nájdete neďaleko Bernolákovej a Idanskej. Zub času a nedbalá starostlivosť okolia poznačila diela natoľko, že sú dnes už veľmi ďaleko od vizuálu svojho pôvodného osadenia. Ich revitalizácia si vyžaduje zodpovedný prístup a pochopenie vzťahu človeka k umeleckým intervenciám vo verejnom priestore.

Čítaj aj: Umelec svetových rozmerov – život košickej sochárskej legendy, Jána Mathého

Štefan Belohradský (1930 – 2012)

Štefan Belohradský pochádzal z obce Preseľany v okrese Topoľčany, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v 50. Rokoch. Bol nielen umelcom, ale aj architektom a bol členom Klubu konkretistov podobne ako Juraj Bartusz. Je autorom náhrobného pamätníka Jozefa Gregora Tajovského v jeho rodnej dedine Tajov. Svoje diela vystavoval v Teheráne, Turíne, Paríži, Osake.

Belohradského dielo v Košiciach sa nachádza neďaleko električkovej zastávky Kino Družba. Málokto z miestnych obyvateľov tuší, že ide o Poctu košickému Dómu, ktorá skrsla v hlave Belohradského počas Sympózia v lete 1970. Plastika sa skladá z 8 dielov jednotlivých častí kovu, z ktorého každá váži 4,5 tony, teda 34 ton dokopy. Táto geometrická socha mala počas 70. rokov vyvolať idylku kostola na novovybudovanom sídlisku pre hutníkov z Východoslovenských železiarní. Od minulého roka je čerstvo natretá na oslnivo červenú farbu.