Cirkulárne prístupy prinášajú odlíšiteľnosť na trhu a konkurenčnú výhodu

Denisa Rášová patrí medzi popredné osobnosti v oblasti obehového hospodárstva na Slovensku. Po štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave a stáži v Rakúskom ekologickom inštitúte sa rozhodla venovať téme, ktorá spája inovácie, udržateľnosť a podnikateľské prostredie. Ako riaditeľka Circular Slovakia vedie národnú platformu, ktorá pomáha urýchliť prechod Slovenska na zelenú ekonomiku. 

V rozhovore sa s ňou porozprávame o jej profesijnej ceste, o výzvach, s ktorými sa stretáva pri presadzovaní princípov obehového hospodárstva, ale aj o konkrétnych riešeniach, ktoré môžu firmám a inštitúciám pomôcť na ceste k udržateľnosti. 

Aké sú podľa teba najväčšie environmentálne výzvy, ktorým dnes čelíme? 

Rozumiem, že touto otázkou chcete u čitateľov vzbudiť pocit naliehavosti, no frázy ako klimatická zmena či strata biodiverzity vyvolávajú u ľudí už skôr apatiu či dokonca averziu. Za najväčšiu výzvu životného prostredia považujem ľudskú obmedzenosť a zotrvačnosť. 

Šesť planetárnych hraníc z deviatich sme už prekročili a tlak na zvyšné hraničné procesy okrem poškodzovania ozónovej vrstvy rastie, čo znamená, že nám hrozí riziko vzniku rozsiahlych alebo nezvratných environmentálnych zmien. No my naďalej pokračujeme v zabehnutých vzorcoch.  

Environmentálne výzvy prinášajú aj nové príležitosti a tak na ne treba z môjho pohľadu nahliadať. 

Čo vlastne znamená obehové hospodárstvo a aké sú jeho základné princípy? Ako sa odlišuje od tradičného lineárneho modelu ekonomiky? 

Skúsim to ilustrovať na príklade. Predstavme si, že sa vydáme na turistiku na majestátnu horu. Výstup sme si odmakali a cestou nahor sme investovali svoj čas, energiu a peniaze. Keď vyjdeme na vrchol, chceme tam zotrvať čo najdlhšie a užiť si výhľady. No v porovnaní so vzostupom tam strávime iba krátky okamih. Nadol sa snažíme zísť čo možno najrýchlejšie a hľadáme najkrajšie cesty. Tento príklad odráža náš tradičný prístup k výrobe a spotrebe a súčasne životný cyklus výrobku a jeho hodnotu. Stúpanie symbolizuje všetky zdroje a práce pred uvedením výrobku na trh, na vrchole kopca má výrobok najvyššiu hodnotu, pretože sa ocitne v rukách spotrebiteľa. Cesta nadol zase ponúka pohľad na to, ako rýchlo výrobok stráca hodnotu v čase, keď ho už spotrebiteľ nepotrebuje, je obsolentný alebo sa pokazí. 

V cirkulárnej ekonomike sa snažíme o tom, aby sa hodnota výrobkov a zdrojov udržala čo možno najdlhšie a na najvyššej úrovni a aby nedochádzalo k vzniku odpadu a znečistenia. Dôležitú úlohu zohráva dizajn, ktorý až z 80 % rozhoduje o tom, čo sa stane s výrobkom na konci životnosti. Ak nadizajnujem a vyrobím kancelársku stoličku z viacerých materiálov a zlepím všetky časti dokopy, opraviť ju bude takmer nemožné. Jej životný cyklus sa pravdepodobne skončí na skládke alebo spaľovni. Kľúčové prístupy v cirkulárnej ekonomike sú opätovné použitie, obnova, oprava, renovácia, upcyklácia a v neposlednom rade aj recyklácia. 

Čo ta priviedlo k záujmu o obehové hospodárstvo? 

Od malička som mala v sebe zakódovaný pocit zodpovednosti za prostredie, v ktorom žijem. Snažila som sa jednoducho „menej škodiť“ a znižovať vlastnú environmentálnu stopu. Myslela som si, ako mnohí, že recyklovať je cesta k udržateľnosti. Preto som sa zaoberala najmä odpadovým hospodárstvom a recyklačnou ekonomikou. No to nestačí, pochopila som, že menej je viac a odpadu treba v prvom rade predchádzať. Pocit zodpovednosti sa vo mne spája s potrebou prinášať hodnotu pre tento svet, nielen vstať z postele a žiť, aby som žila. Počas vysokej školy som sa stretla s konceptom cirkulárnej ekonomiky a odvtedy je to doména, ktorou žijem v osobnom aj pracovnom živote. 

Aké sú hlavné výzvy, ktorým vy ako organizácia čelíte pri propagácii obehového hospodárstva na Slovensku? Prečo je dôležité pre Slovensko prejsť na ten model? 

Každé združenie alebo iniciatíva, ktorá nevystúpi zo svojej bezpečnej bubliny, nikdy nedokáže presadiť zmeny na celospoločenskej úrovni. Cirkularita je o naštartovaní tejto transformácie, preto sme začiatkom 2024 zorganizovali prvý Circular Summit na Slovensku a dali ho do pozornosti širokej odbornej a laickej verejnosti. Propagácia cez sociálne siete priniesla aj veľa hejtu. Interakcie, síce často negatívne, vychádzali z nepochopenia posolstva našej iniciatívy. Angažmá neprajníkov však napomohli viralite príspevkov a dosahu na širokú laickú verejnosť. Najväčším „tŕňom v oku“ bolo užívanie anglických výrazy, fakt že naše združenie je nezisková organizácia, čo hneď mnohí zaškatuľkovali medzi „sorošovcov“ a „americké živly“. Pojem cirkulárny asociovalo paralelu s pílenia dreva či cirkulárom. To nás utvrdilo v tom, že tému treba prinášať pravidelne a zrozumiteľne aj do mainstream médií a rozprávať o nej pútavým spôsobom pre všetky cieľové skupiny.   

Ako môžu malé a stredné podniky na Slovensku profitovať z tej tranzicie na iný model vytvárania hodnôt? (value-chain)  

Cirkulárne prístupy prinášajú odlíšiteľnosť na trhu a konkurenčnú výhodu. Uspokojujú skupinu zákazníkov, ktorí znižujú stopu svojho životného štýlu. Súčasne narastá retencia a lojalita zákazníkov tým, že umožňujú napríklad prístup k produktom namiesto ich priameho predaja. Predstavte si, že si požičiate zdieľaný bicykel, komunikácia a interakcia s poskytovateľom služby je opakovaná oproti jednorazovému nákupu.  

Zvyšujete si kontrolu nad vlastným biznisom tým, že sa zameriavate na zdroje, ktoré už raz boli v obehu a sú dostupnejšie lokálne. Vďaka tomu máte lepší prehľad o dodávateľsko-odberateľskom reťazci, znižujete si závislosť od kolísavých cien primárnych surovín, cien prepravy a v neposlednom rade si zvyšujete transparentnosť a zbieranie dát napríklad aj pre účely vykazovania a komunikácie. 

Pre podniky, ktoré sa vydali touto cestou, sa zároveň zvyšuje dostupnosť podporných služieb a uľahčuje prístup k financovaniu. Rovnako legislatíva a regulačné opatrenia budú čoraz viac uprednostňovať udržateľné výrobky a služby. V neposlednom rade udržateľné a transparentné podnikanie láka nové talenty, zamestnanci dbajú čoraz viac na dopady podnikania svojich zamestnávateľov. 

Aké sú najväčšie prekážky, ktoré bránia širšiemu prijatiu obehového hospodárstva? Myslíš si, že pandémia koronavírusu ovplyvnila naše vnímanie dôležitosti udržateľného rozvoja? 

Najjednoduchšie je založiť podnik už na cirkulárnom biznis modeli. V opačnom prípade je cesta náročnejšia. Pokiaľ je biznis model lineárny, musí firma urobiť radikálnu zmenu, aby sa mohla považovať za cirkulárnu. Uvediem príklad. Môj biznis je postavený na predaji nových kníh. Aby som z neho urobila cirkulárne podnikanie, musela by som skončiť s predajom nových kníh a iba vykupovať prečítané knihy alebo úplne dematerializovať a prejsť na predaj e-bookov. Realita je však niekde uprostred, aj lineárne podnikanie môže niesť prvky cirkularity, no je potrebné začať krok za krokom. Môžem predávať nové knihy, popritom vykupovať a predávať z druhej ruky. Ak sa pilot osvedčí, môže rásť jeho podiel na tržbách a možno o pár rokov budem ponúkať výlučne vykúpenú a digitálnu literatúru. 

Podniky je náročné mobilizovať z toho dôvodu, že cirkularita sa snúbi s inováciami biznis modelu, produktov aj služieb. Pre mnohé podniky je bolestivé spochybňovať svoj fungujúci „business-as-usual“ a často ich odradí nejasná návratnosť investície alebo benefity z toho vyplývajúce. Základom je však zmena myslenia na úrovni manažmentu, ktorá otvára dvere k transformácii. 

Pandémia mala z môjho pohľadu iba nepriamy a minimálny vplyv na udržateľnosť. Zmeny si skôr odôvodňujem efektivitou a našou pohodlnosťou. Viac sme začali pracovať z domu, no skôr kvôli komfortu a nižším nákladom na prepravu. Rozšíril sa e-commerce, ktorý popri všetkých benefitoch považujem za novodobý problém z pohľadu nadmernej spotreby a spätnej logistiky. Ľudia sa začali viac presúvať na vidiek a zamýšľať nad sebestačnosťou, no mnohí tak urobili iba na deklaratórnej úrovni. Opäť narážam na ľudskú pohodlnosť a zotrvačnosť. Žiadalo by si to však hlbšiu dopadovú analýzu. 

Aké konkrétne riešenia a iniciatívy prináša platforma Circular Slovakia pre jednotlivcov a firmy? 

Circular Slovakia sa zameriava najmä na sieťovanie a zvyšovanie povedomia a vedomostí o problematike. Prinášame rôzne vzdelávacie a sieťovacie formáty, ako cirkulárne raňajky, návštevy miest dobrej praxe, odborné webináre, workshopy. Okrem toho sme zorganizovali už spomínaný prvý Circular Summit. Publikujeme články, brožúry a komunikujeme o téme smerom k odbornej aj laickej verejnosti. 

Najväčšou silou Circular Slovakia je jej 75-členná základňa, ktorá pozostáva najmä zo zástupcov podnikateľského sektora, no aj verejného, neziskového ako aj akademickej  obce. Ide o nositeľov expertízy a našou snahou, no zároveň aj najväčšou výzvou je nájsť spôsob, ako zužitkovať ich expertízu a tieto rôznorodé subjekty zosieťovať. Preto hľadáme nové formáty, ktoré podporia tento aspekt spolupráce ako napríklad peer2peer konzultácie. Odborníci z radov členov pomôžu iným členom napríklad v tom, ako komunikovať bez greenwashingu, férovo a transparentne, alebo ako interne nakupovať cirkulárne produkty a služby. 

Prinášame aj nové vzdelávacie formáty pre podnikateľov, pripravujeme Cirkulárnu akadémiu, ktorú spustíme v budúcom roku. 

Čo by si povedala občiankam a občanom, ktorí chcú prispieť k obehovému hospodárstvu, čo majú zmeniť vo svojom každodennom živote? Aký vplyv má spotrebiteľské správanie na udržateľnosť a čo by mali spotrebitelia zmeniť? 

Zmena sa začína v hlave. Ako náhle začnem brať ohľad aj na prostredie, v ktorom žijem a ktoré nám dáva nenahraditeľné ekosystémové služby úplne zadarmo, začnem všetky moje vzorce správania spochybňovať. Naozaj potrebujem nové topánky? Naozaj si musím kúpim hrozno z Južnej Afriky? Cesta za udržateľnosťou je jedno veľké upratovanie, sprevádza ho oslobodzujúci pocit od nadbytku. Ja práve pracujem na znížení vlastnej digitálnej stopy, odstraňujem nepoužívané aplikácie, čistím si cloudové úložiská, odhlasujem sa z newslettrov, ktoré nečítam, a limitujem používanie AI na osobné účely na nevyhnutné minimum. Dalo mi to čas venovať sa iným zmysluplnejším aktivitám, no aj väčšiu dátovú bezpečnosť. 

Ako sa koncept obehového hospodárstva prejavuje v slovenských mestách, ako je Košice? Aké výzvy stoja pred mestami pri prechode na obehové hospodárstvo? Akú úlohu hrajú mestské samosprávy v podpore obehového hospodárstva a aké kroky by mali podniknúť?  

Samosprávy majú v transformácii nezastupiteľnú úlohu, koncentrujú čoraz väčšiu časť populácie a musia reagovať na zhoršujúce sa dopady klimatickej zmeny. Či mesto alebo firma, prvým krokom je agregovať čo možno najviac dát v oblasti materiálových tokov, recyklačnej ekonomiky a odpadového hospodárstva. Treba si zanalyzovať kľúčové sektory a hráčov v danom regióne, prebiehajúce iniciatívy a politiky. Všetky zainteresované subjekty posadiť za jeden stôl a diskutovať o tom, ako by malo vyzerať cirkulárne mesto. Na základe toho treba pripraviť stratégiu, akčný plán s jasnými a uskutočniteľnými cieľmi v súlade s tými na národnej a EÚ úrovni, alokovať rozpočet a pustiť sa do implementácie pomocou pilotných projektov. Súčasne netreba podceniť komunikáciu. 

Vidíš rozdiely v prístupe k obehovému hospodárstvu medzi väčšími a menšími slovenskými mestami? 

Určite áno. Člen Circular Slovakia, mesto Bratislava má ako jediná samospráva na Slovensku vypracovanú stratégiu prechodu na obehové hospodárstvo. Mesto stojí za unikátnymi projektmi ako KOLO – centrum opätovného použitia alebo dáva druhý život vianočným stromčekom. Stromčeky zbiera, tie spolu s partnermi pretvára na štiepku, ktorá sa následne v závode IKEA Industry v Malackách používa ako prímes do knižníc. 150 takýchto knižníc (naplnených knihami z KOLO) bolo darovaných organizáciám, ktoré sa venujú deťom, seniorom či ľuďom bez domova. Ďalšie sa predávajú v obchodnom dome. Časť z vyzbieraných vianočných stromčekov mesto Bratislava spolu s mestskou zberovou spoločnosťou, OLO, a obyvateľkami a obyvateľmi premenilo na mulč a rozdalo ľuďom na verejnom podujatí v Lamači na použitie k stromčekom na vlastných pozemkoch.  

Aké sú vaše odporúčania pre zlepšenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v mestách? 

V porovnaní s inými krajinami, vieme len málo spolupracovať. Je to dané najmä kultúrnymi a historickými špecifikami. Vyššie som spomenula, aké kroky by mali mestá podniknúť v transformácii. Dôležité je zapojiť do tvorby mestských stratégií súkromný a neziskový sektor, otestovať pilotné projekty a následne ich škálovať ako napríklad urobilo mesto Bratislava s partnermi okolo vianočných stromčekov.  

Ako vidíš budúcnosť obehového hospodárstva na Slovensku v nasledujúcich desaťročiach a čo by malo byť prioritou? 

V prvom rade je nevyhnutné nadviazať na existujúcu Cestovnú mapu pre obehové hospodárstvo a pripraviť nadväzujúci právne záväzný dokument s cieľmi a rozpočtom. Cestovná mapa hovorí, že Slovensko má byť do roku 2040 plne cirkulárnou krajinou. No to je z môjho pohľadu veľmi optimistické tvrdiť, keďže máme problém často dosahovať ciele, ktoré sme si stanovili v EÚ v oblasti odpadového hospodárstva. 

Prikláňam sa k názoru profesorky Jacqueline Cramer, bývalej holandskej ministerky životného prostredia a členky hospodárskej rady mesta Amsterdam, ktorá hovorí, že prechod na obehové hospodárstvo je opakujúci sa proces, ktorý trvá najmenej dve desaťročia. Je to neustála transformačná zmena a organizovaný proces, ktorý si vyžaduje zapojenie národných vlád ako nositeľov politík a na to, aby sme tieto politiky zaviedli do praxe, potrebujeme zapojiť všetky zainteresované strany do realizácie. Cirkulárna ekonomika sa musí stať agendou dňa na politickej úrovni, v opačnom prípade sa transformačné zmeny na úrovni celej spoločnosti neudejú.