Deti odmala učíme, s akým pozorom užívať lieky, ale neučíme ich, ako užívať Instagram

Sociálne siete, rovnako ako každá oblasť nášho života, má svoje výhody aj nevýhody. Aj lieky nám výrazne pomáhajú prekonať chorobu, ale keby sme sa nimi predávkovali, ublížili by sme si. Asi takto je to aj so sociálnymi sieťami. Deti odmala učíme, s akým pozorom užívať lieky, ale neučíme ich dostatočne, ako užívať Instagram. Myslí si blogerka Lapkinn, ktorú sleduje vyše 17 tisíc followerov. Aj preto si uvedomuje zodpovednosť za svoj obsah, nepromuje výživové doplnky, označuje platenú spoluprácu a svojim followerom ponúka čosi navyše. Čo? Prečítajte si v nasledujúcom rozhovore.

Vyše 17,6 tisíc sledovateľov je na Slovensku pekné číslo. Existuje všeobecný recept, ako sa k tomuto úspechu dopracovať?

Začínala som pred deviatimi rokmi, keď to bolo jednoduchšie, pretože blogerov nebolo toľko veľa a mali sme dosť možností, čím zaujať publikum. Ja som zaujala zrejme svojím prístupom k móde. Obliekala som sa odlišne, ako je to zvykom a mnohí známi sa ma pýtali, kde som kúpila túto sukňu, ako mi napadla táto kombinácia, tak som o tom začala blogovať. Nech nemusím odpovedať každému zvlášť. Čiže blog bol odrazom môjho autentického života. A práve tá autenticita je podľa mňa dôležitá. Dnes je už náročnejšie zaujať svoju skupinu a prísť s niečím novým, keďže internet je zahltený profilmi a nápadmi. Autenticita je však stále žiadaná,plus teraz mám pocit, že sa kladie dôraz na pridanú hodnotu, najmä informačnú. Čiže už nestačí uverejniť len fotografiu s módnym oblečením, dôležité je pridať informáciu, napr. porovnať súčasnú módu s módou v minulosti, slovenské trendy so zahraničím alebo ponúknuť návod, ako kombinovať dané kúsky. Často vyhľadávam informácie o móde a dozviem sa rôzne zaujímavosti, ktoré posúvam mojim followerom. Ale netvrdím, že každý to tak robí. Je mnoho svetovo úspešných influencerov, ktorých sledujú státisíce či milióny ľudí len kvôli fotografiám. No náročnejší divák hľadá viac. Moje publikum je určite náročnejšie, keby som pridala len fotografiu so strohým popisom, po čase by ich takýto druh príspevkov prestal baviť.  

Ale myslím si, že univerzálny návod na to, čo zaručí úspech neexistuje. Každý sme svojský, ako influenceri, tak aj followeri. Každý sledujeme niečo iné a účinkujú na nás rôzne veci. A po druhé, všetko sa neuveriteľne rýchlo mení, čiže, čo môže platiť dnes, už nemusí zajtra.

Ale videá platia určite…

Áno. Keď sa na to pozrieme cez systém algoritmov, tak videá idú do popredia. Reels (filmové pásy) sú veľmi vďačným spôsobom, ako sprostredkovať obsah s emóciou. Viem nimi viac povedať, preniesť atmosféru a obrázky, ktoré sa do fotografie nezmestia. Veľa ľudí sociálne siete len rýchlo skroluje, viac im vyhovuje dynamický obsah, čiže spomínané filmové pásy. Teraz sú už k dispozícii aj ich štatistiky, klienti môžu vidieť, aký majú dosah a podľa toho si na spoluprácu vybrať blogera.

Vyzdvihla si autenticitu na sociálnych sieťach. Môžeme vôbec hovoriť o nejakej autenticite, keď sa snažíme ohúriť a získať sledovateľov?

Určite nie každý je autentický a myslím si, že človek si všimne, či bloger alebo influencer je autentický alebo to len hrá. Dnes ale môžeme vidieť, že práve úprimnosť a prirodzenosť prináša sledovateľov. Niekto chce vidieť len krásne obrázky z luxusných dovoleniek, iný chce zažiť spolupatričnosť, vidieť, že nie je sám, čo možno rieši problém s depresiou, lebo to rieši aj jeho obľúbený influencer a podobne. Dôležité je si tiež uvedomiť, že obsah influencera neodzrkadľuje sto percent jeho života. Väčšinou je to len časť (10 až 20%, u niekoho možno viac). Aj keď niektorí sledovatelia majú pocit, že toto je celý jeho život a že ho vďaka tomu dokonale poznajú, nie je to pravda. A je len na influencerovi, o čo sa so svojím publikom podelí. Či o radosti, trápenia, nevšednosti, alebo naopak všednosti, ktoré zažíva každý z nás, len každý po svojom. Je super, keď aj samotní influenceri pripomínajú svojmu publiku, že ich obsah nie je odrazom každodennej reality, že tiež majú problémy, zlé dni a podobne. Ale zároveň si myslím, že by týchto negatívnych informácií nemalo byť veľa, lebo sociálne siete nevznikli s týmto účelom. Majú nás pozitívne inšpirovať, posunúť ďalej a umožniť nám komunikáciu s ostatnými.

Povedala si, že je na influencerovi, o čo sa so svojím publikom podelí. Môže sa deliť o čokoľvek?

Nie. Máme tu etické aj legislatívne limity, čo si ale neuvedomujú niektorí influenceri ani followeri. Opatrne by sa malo narábať s alkoholom a cigaretami, najmä, ak sledovatelia nie sú plnoletí. Ak mám správne informácie, nemali by sa propagovať výživové doplnky a zaujímavá je tiež situácia s označovaním platenej spolupráce. Influencer by mal označiť príspevok, že je to platená spolupráca, aby si to jeho divák uvedomil, ale nie všetci to robia. Na Instagrame dokonca vznikol anonymný profil Bad Influence, ktorý uverejňoval konkrétne príklady platenej spolupráce, ktorá nebola označená. Boli to často známe osobnosti Slovenska a vzbudilo to poriadny rozruch. Dnes, neviem prečo, tento profil už neexistuje, čo je škoda.

Keď sa bavíme o zodpovednosti, na sociálne siete nepatria aj riskantné situácie – točenie sa pri šoférovaní, fotenie na nebezpečnom mieste, len aby sme mali pekný obrázok – takto dávame veľmi nebezpečný návod našim sledovateľom. Aj pandémia ukázala, ako môžu influenceri ovplyvňovať ľudí a častokrát nesprávne, za čo sa niektorí aj neskôr ospravedlnili. Asi každý by si mal byť vedomý toho, akú má v rukách moc a podľa toho so svojím profilom narábať. Mal by si overovať informácie, ktoré zdieľa, rovnako, ako by si to mali overiť jeho sledovatelia. Ale nám na Slovensku chýba kritické myslenie a to je niečo, čomu by sa malo viac venovať v učebných osnovách. Dnes môžeme vidieť, že ľuďom stačí vidieť titulok a už zdieľajú celý článok, bez toho, aby si ho prečítali. Alebo akou rýchlosťou sa šíria hoaxy. Ak by sme mali v sebe zakorenené kritické myslenie a zaužívané dôsledné overovanie informácií, nedovolili by sme influencerom zdieľať nepravdivé obsahy. Pretože keď po niečom nie je dopyt, nebude to nikto uverejňovať. Dopyt po hoaxoch a výmysloch je aktuálne dosť veľký.

„Keď sme prvýkrát prišli do jednej košickej reštaurácie, tak majiteľka utekala za spolumajiteľom a zároveň kuchárom, aby nám pripravil špeciálnu porciu a dal si záležať. On jej odpovedal, že Lapkinn dostane rovnakú porciu a kvalitu ako každý iný zákazník. Tento prístup sa mi veľmi páči. Snažíme sa každému klientovi vysvetliť, aby nám ponúkol presne to, čo ostatným zákazníkom. Ono to môže ublížiť nielen nám, že potom vyzeráme, akoby sme klamali, ale aj klientovi, pretože ľudia sa určite začnú ozývať a spôsobí mu to veľkú negatívnu reklamu.“

Instagram, rovnako ako každá oblasť nášho života, má svoje výhody aj nevýhody. Aj lieky nám výrazne pomáhajú prekonať chorobu, ale keby sme sa nimi predávkovali, ublížili by sme si. Asi takto je to aj so sociálnymi sieťami. Deti od mala učíme, s akým pozorom užívať lieky, neučíme ich, ako užívať Instagram.

Práve preto, že nie všetci influenceri sa riadia etickými či legislatívnymi pravidlami, nemali by existovať zákony na silnejšiu reguláciu a úrady, ktoré by porušovanie kontrolovali?

Mali, ale kto to spraví tak, aby regulácia bola v súlade s demokratickými princípmi? Podobné je to s volebným právom. Na jednej strane je super, že všetci máme toto právo, na druhej strane sa stretávame s otázkou, či by do toho nemal vstupovať nejaký cenzus, napríklad vzdelanostný. Je to určite na dlhú celospoločenskú diskusiu. Príkladom nešťastnej regulácie je, ako Instagram vymazáva fotografie, kde dieťaťu vidieť bradavku, ale akt ženy je v poriadku. Rovnako je to aj s nahlasovaním a rušením profilov – niektoré, ktoré opakovane porušujú pravidlá Instagramu, nie sú zmazané, iné, ktoré sa nedopustili porušenia, boli zmazané okamžite.

Bavíme sa o nástrahách sociálnych sietí, ale v skutočnosti tam nájdeme tiež množstvo pozitivity. Aké sú podľa teba najväčšie výhody?

Vďaka sociálnym sieťam sa koná množstvo zbierok na pomoc ľuďom v núdzi, chorým deťom, zvieratám, dobrým projektom, čo je krásna vec. Na druhej strane je smutné, že sociálne siete nahrádzajú to, čo by mal zabezpečiť štát. Ja tu denne nachádzam inšpirácie na rôzne prístupy na výchovu detí, recepty. Profily lekárov, novinárov, vedcov mi otvárajú obzory. Zoznamujem sa s inými názormi, čo je úplne v poriadku. Práve sociálne siete ma naučili rešpektovať odlišný názor, hoci s ním vôbec nesúhlasím. Snažím sa skôr zamýšľať nad tým, prečo daný človek tento názor má, čo ho k tomu vedie. Dostávam tu spätnú väzbu, čo je tiež výborná záležitosť, keď si odmyslím všetkých hejterov. Instagram celkovo inšpiruje ľudí k zmene životného štýlu, motivuje ich na šport a podobne.

Okrem lifestylovej blogerky pracuješ aj ako hovorkyňa UPJŠ (aktuálne na materskej), politologička, moderátorka. Ktoré povolanie je najnáročnejšie?

Mama.

Prečo?

Mama musí zvládnuť takmer všetky profesie naraz. Je opatrovateľka, animátorka, manažérka, krízová manažérka, psychologička, učiteľka, kuchárka, šoférka, upratovačka, asistentka nakupovania, mastičkárka…

Tvoja Lilien sa tiež objavuje na profile Lapkinn. Ako ste sa popasovali s témou dieťa na sociálnych sieťach?

Lily sa narodila do nášho sveta, je jeho súčasťou a toto je náš svet. Mama už vždy bude mamou, aj keď bude blogovať, variť, moderovať politickú diskusiu. Ja chcem, aby Lily bola súčasťou celého môjho života. Moja maminka líčila modelky na rôznych podujatiach a často ma musela brávať so sebou, čiže som bola súčasťou aj jej práce, čo bolo pre ňu pravdaže náročné. No zároveň sa s Dominikom snažíme, aby toho nebolo veľa, aby to boli fotky, za ktoré sa v budúcnosti nebude hanbiť. Ak je náhodou súčasťou platenej spolupráce, tak peniaze jej posielame na zriadený účet, ktoré v budúcnosti bude môcť použiť.

Pre tvoju mamu to bolo náročné, ako ty zvládaš všetky tieto pozície s dieťaťom?

Je to náročné, najmä ak si perfekcionista, čo ja určite som. A bloger, rovnako ako mama, v sebe tiež zahŕňa niekoľko povolaní – autor, editor, manažér, PR manažér, niekedy fotograf, kameraman, hovorca, obchodný zástupca, keďže si musí dohodnúť a nastaviť podmienky spolupráce, čo nie je jednoduché. Čiže ak spojíme tieto dve povolania, riadne sme si naložili. Dôležité je si správne načasovať veci, pracovať po večeroch a cez denný spánok dieťaťa. Alebo zapájať do aktivít aj dieťa rôznymi animátorskými taktikami, čo je ale tiež veľmi náročné. Mám šťastie, že mi veľmi pomáha Dominik a starí rodičia Lily. No vo všeobecnosti to majú mamy na Slovensku veľmi ťažké. Nie je jednoduché celý deň behať za dieťaťom a keď konečne zaspí, ísť pracovať. Ženy by sa rady vrátili do práce aj skôr, keby mohli mať deti nablízku, keby pri firmách existovali jasle alebo škôlky. Keby mali možnosť v práci nadojčiť svoje dieťa a nemuseli by stáť pred rozhodnutím práca alebo dojčenie. Ženy sú zároveň matkami. Vždy nimi budú. Nemôžu to rozdeliť, teraz som manažérka a až potom budem mama. A to by mala spoločnosť rešpektovať. Pretože keď budú spokojné matky, budú spokojné deti, manželia a vlastne celá spoločnosť.

Ďakujem za rozhovor!

Linda Babušík Adamčíková sa narodila v Žiline a už desať rokov žije v Košiciach, ktoré považuje za pokojné, zelené mesto s množstvom možností a s nádhernými lokáciami na fotenie. Jediné, čo jej chýba, je keby sa Bratislava a Košice opäť prepojili letecky a konečne aj jednotnou diaľnicou.