Jeden svet ukázal utrpenie a absurdity diktátorských režimov

Festival dokumentárnych filmov Jeden svet Košice (7. – 13. 4. 2022) ponúkol divákom pohľad do krajín, ktoré nemôžu poznať, pretože autentické informácie z nich nie sú prístupné. Vcítili sa tak do problémov ľudí z opačného konca sveta, vizuálne sa konfrontovali s porušovaním ľudských práv, ale aj s ekologickými výzvami a klimatickou krízou. My sme sa pozreli na investigatívny dokument o obrovskom plastovom podvode a na vrchol festivalu – dokumentárny film o Krtkovi, ktorý sa infiltroval do medzinárodnej zločineckej skupiny a odhalil nelegálny obchod zbraní v Severnej Kórei.

Túto reportáž začneme od konca. Prečo? Lebo Krtko: Špión v Severnej Kórei bol vyvrcholením festivalu Jeden svet Košice (13. 4., Kino Úsmev). Dokument, ktorý sa točil vyše desať rokov a dvaja ľudia v ňom riskovali životy v krajine s najbrutálnejšou diktatúrou sveta, si to zaslúži. Kto už bol v Severnej Kórei vie, že vidieť, nieto ešte natočiť autentické dianie nie je možné. Madsovi Brüggerovi  a Ulrichovi Larsenovi sa to podarilo iba vďaka infiltrovaniu sa do medzinárodnej zločineckej siete, ktorá vyrába a distribuuje zbrane i drogy pre Severnú Kóreu. Zašli tak ďaleko, že natočili tajné zábery nielen z prostredia diktátorskej krajiny, ale aj podpisovanie zmlúv o nelegálnom predaji zbraní a vybudovaní podzemnej továrne na výrobu zbraní v Afrike. Nie, toto nie sú opisy z akčného filmu, ale z dokumentu, ktorý získal niekoľko medzinárodných ocenení a nominácií, medzi nimi cenu za najlepší dokumentárny film na Robert Awards v Dánsku či cenu divákov na festivale Jeden svet v Brne.

Z kuchára špión

O réžiu aj scenár sa postaral dánsky žurnalista a dokumentarista Mads Brügger. Už v roku 2009 natočil dokumentárnu komédiu Červená kapela, ktorou reflektoval na absurdný režim KĽDR. Odvtedy figuruje na zozname nepriateľov Severnej Kórey a do krajiny má doživotný zákaz vstupu. Krtka špióna sa mu podarilo natočiť vďaka Ulrichovi Larsenovi. Nenápadný a dôveryhodný bývalý kuchár sa z vlastnej iniciatívy infiltroval do dánskej skupinky obdivovateľov severokórejského režimu a netušil, že sa dostane až k dôležitým vládnym činiteľom KĽDR a k španielskemu šľachticovi Alejandro Cao de Benósovi. Alejandro pôsobil ako medzinárodný hovorca Kórejskej ľudovej demokratickej republiky, no v skutočnosti pre ňu dohadoval aj nelegálne obchody zbraní a drog. Ulrich sa v spleti kórejskej propagandy a nebezpečného obchodu zamotával niekoľko rokov, v istom momente sa k nemu pridal aj bohatý obchodník „pán James“. Severná Kórea ani netušila, že tieto dôležité osobnosti ich kontraktu sú protagonisti nevídaného dokumentárneho počinu.

Nielen na Ukrajine…

Krtko: Špión v Severnej Kórei neodhaľuje len nelegálne aktivity Severnej Kórey a ostatných zapojených, ale aj autoritatívny režim a náročný život s ním spojený. „Chceli sme festival zavŕšiť súčasnou témou, ktorá nereflektuje situáciu len v jednej krajine, ale celosvetový problém, a to je autoritatívny režim a jeho dopad na ľudí. Film tak otvára mnoho otázok a vyzýva divákov, aby sa zamysleli nad tým, ako žijú ľudia v iných krajinách a scitlivovali sa voči ich potrebám,“ vysvetľuje organizátorka festivalu Jeden svet Košice Natália Centková. A hoci sú problémy Severnej Kórey zdanlivo na míle vzdialené, precítiť ich môžeme viac, ako kedykoľvek predtým. „Vojna na Ukrajine nám dáva možnosť reálnejšie si uvedomiť, čo takáto výroba a predaj zbraní vlastne znamená a aký má dopad. Film a následná diskusia ukázali, aké nebezpečné sú propaganda a dezinformácie. Veď dokážu presvedčiť ľudí, aby súhlasili s napadnutím susednej krajiny, ktorá je dokonca kultúrne a hodnotovo veľmi blízka,“ hovorí Natália a dodáva, že tak, ako na Ukrajine, aj v iných častiach sveta trpí mnoho ľudí pre vojnu, hlad, vykorisťovanie. Preto je dôležité sa čoraz viac scitlivovať, pomáhať a hľadať rôzne riešenia.

Nafingovaná svadba a herci v supermarkete

Po premietaní filmu sa uskutočnila diskusia s cestovateľom a publicistom Martinom Navrátilom (travelistan.sk). V Severnej Kórei bol v rokoch 2008 a 2014 a aj vďaka jeho svedectvám vieme, že hoci sa nám podarí do Severnej Kórei dostať, autentický život nespoznáme. Diktátorský režim plánuje každý krok turistu a ani náhodou mu neukáže hladomor, chudobu, nešťastie či absurdné popravy. Miesto toho návštevník uvidí nafingovanú veselicu, novootvorený supermarket s „nakupujúcimi hercami“ a 22 metrov vysoký pamätník Mansudae. Jeho strednú časť tvoria 20 metrové sochy zosnulých vodcov Kim Ir-sena a Kim Čong-ila. Martin sa pred nimi musel pokloniť, rovnako ako všetci okoloidúci. Čo by sa stalo, keby to neurobil? „To radšej nikdy neskúšajte,“ odpovedal cestovateľ a pokračoval v severokórejských absurdnostiach. Po krajine sa mohol pohybovať s dvomi pridelenými sprievodcami po vopred určenej trase, spal v hoteli na izolovanom ostrove a všetky jeho fotografie prešli kritickým okom kontrolórov. Stačila zamračená obloha a fotografia bola zmazaná. A tak sme sa Martina opýtali, na čo potom vôbec do Severnej Kórei cestoval? „Aby som zažil absurdný režim najviac uzavretej krajiny sveta. Aby som o tom mohol ďalej rozprávať a možno si tiež uvedomiť, ako sa nám dobre žije. Ľudia v Severnej Kórei ani len netušia, aký je skutočný život za hranicami, keďže majú „dávkovaný“ prístup len k informáciám režimu. Myslia si, že po celom svete zúri vojna a hladomor. Ak chcú vyjsť zo svojho mesta či dediny, potrebujú povolenie, na ktoré sa čaká aj dva roky.“  

Dajú sa plasty recyklovať?

Tento ročník Festivalu Jeden svet Košice divákom ponúkol náhľad do krajín, ktoré dobre nepoznajú a nemôžu spoznať, pretože autentické informácie z nich nie sú prístupné. Mohli sa tak vcítiť do kože ľudí aj z opačného konca sveta. Hlavnými témami tak boli ľudské osudy a porušovanie ľudských práv, no tiež ekológia a klimatická kríza. Na tieto dôležitosti poukázal aj dokument Plasty: Mýtus zvaný recyklácia (10. 4., Kino Úsmev). „Cez film a následnú diskusiu s Radom Slobodom, Otom Hudecom a Romanom Pivovarníkom sme chceli divákom a diváčkam dať návod na to, ako podniknúť kroky, ktoré chránia životné prostredie a lepšie spoznať princíp recyklácie. Mohli si uvedomiť, že riešenia, ktoré nám systém či firmy núkajú, vôbec nemusia byť dobrými riešeniami,“ vraví Natália Centková. Reaguje na investigatívne odhalenie tvorcov dokumentu (Tom Costello, Benedict Wermter), ktorí zistia, že plasty určené na recykláciu sa v skutočnosti spaľujú, napríklad v Bulharsku. Zodpovednému jednotlivcovi rozum neberie, že hoci si dal námahu s vyčistením recyklovateľného plastového obalu a odhodil ho do žltej nádoby, obal cestuje pol Zemegule, aby následným spálením napomáhal klimatickej kríze. To však nie je všetko. Tento recyklovateľný obal sa v skutočnosti nedá recyklovať!? Tomuto podfuku sa hovorí greenwashing a dokument Plasty: Mýtus zvaný recyklácia ponúka zrozumiteľný a jasný pohľad do tohto problému. Ak teraz nahnevane premýšľate, prečo vôbec triedite odpad, nevešajte hlavu. Recyklácia má zmysel! „Film hovorí špeciálne o plastoch, ale recyklácia papiera, hliníka a skla funguje. Je výborné, že festival otvára aj tieto angažované témy, ktoré majú široký globálny dopad. Vďaka tomu môžeme vnímať svet v širších súvislostiach a skrz to vnímať aj naše vlastné aktivity,“ zhodli sa po premietaní filmu umelec Oto Hudec a filmový eko-konzultant Roman Pivovarník.


Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zdieľaj nás na sociálnych sieťach:

Mohlo by ťa zaujímať