Kreatívci vedú budúcnosť: Využívanie umenia na budovanie etických a udržateľných technológií
Veronika Liebl je v súčasnosti riaditeľkou pre európsku spoluprácu v spoločnosti Ars Electronica. Vyštudovala ekonomické a obchodné vedy na Univerzite Johannesa Keplera v Linzi (promovala v roku 2010) so študijnými pobytmi na Harvardovej univerzite (USA) a Université de Fribourg (CH) a má interdisciplinárne vzdelanie v oblasti neziskového a inovačného manažmentu. Pôsobí ako členka mestskej rady pre kultúru v Linzi.
Desať rokov pracuje pre Ars Electronica a zaoberá sa najmä programovaním a tvorbou programov spolupráce s partnermi z oblasti umenia, vedy a priemyslu a v rámci toho sprostredkúva programy pre umelecké produkcie a inkubáciu vedomostí. Vedie projekty európskej spolupráce Ars Electronica v oblasti kultúry, výskumu a vzdelávania a na tejto pozícii spolu so svojím tímom vyvinula, spustila a realizovala mnohé projekty EÚ, ako napríklad cenu STARTS alebo Európske laboratórium umelej inteligencie.
Vaše skúsenosti zahŕňajú neziskový a inovačný manažment. Ako to ovplyvnilo váš prístup k podpore spolupráce medzi umením, vedou a priemyslom v Ars Electronica?
Triáda medzi umením, vedou a priemyslom je základom našej misie Ars Electronica, ktorej cieľom je preklenúť priepasť medzi kreativitou a technologickými inováciami. Využívaním silných stránok každého sektora vytvárame živnú pôdu pre prelomové projekty, ktoré nielen posúvajú hranice možného, ale slúžia aj ako katalyzátor spoločenského a kultúrneho vývoja. Moje vzdelanie v oblasti neziskového a inovačného manažmentu bolo mimoriadne dôležité na prehĺbenie pochopenia rôznych rámcových realít, očakávaní a jazykov, ktoré používajú jednotlivé disciplíny. To samozrejme podporuje cielenejšiu spoluprácu a umožňuje lepšie prepájať jednotlivé sektory, ale tiež sa tak často ukazuje, že všetci máme podobné poslanie a pracujeme na rovnakých cieľoch – len rôznymi prostriedkami a spôsobmi. A práve v tom spočíva sila: spojenie týchto rôznych spôsobov umožňuje komplexnejšie, holistickejšie a spoločnosti odolnejšie prístupy!
Ars Electronica analyzuje a komentuje digitálnu revolúciu od roku 1979. Ako sa v priebehu rokov vyvíjal váš prístup k chápaniu digitálnej transformácie a zapojeniu sa do nej?
Od roku 1979 je angažovanosť Ars Electronica v oblasti digitálnej revolúcie dynamická a odráža vývoj digitálneho prostredia. Náš prístup dozrel od pozorovania a komentovania k aktívnej účasti a formovaniu digitálneho príbehu. Samozrejme, neustále sa prispôsobujeme rýchlemu technologickému pokroku, ale aj požiadavky na Ars Electronica sa za tých 45 rokov drasticky zmenili. Na začiatku sme mali najmä v regióne úlohu sprístupňovať špičkové technológie širšiemu publiku. Mnohí ľudia prichádzali na Ars Electronica, aby si vyskúšali prvé imerzívne technológie alebo pochopili, ako fungujú interaktívne systémy. Ako dieťaťu mi rodičia dali permanentku do Ars Electronica na prístup k internetu. Vzhľadom na technologický pokrok a všadeprítomnosť digitálnych nástrojov v našich životoch sa Ars Electronica posunula oveľa viac ku kultúrnemu kompasu, ktorý pomáha divákom aj spoločnostiam pochopiť, aké dôsledky prináša digitálna transformácia pre nás ľudí a celú spoločnosť – pozitívne aj negatívne. Keď dnes navštívite centrum Ars Electronica, nájdete napríklad v našej výstave Understanding AI komplexný prehľad ďalekosiahlych vplyvov umelej inteligencie na náš život.
V Ars Electronica špekulujete o budúcich prejavoch digitálnej spoločnosti. Čo pre vás znamená „digitálny humanizmus“ a ako tento koncept začleňujete do projektov v Ars Electronica? Aké najzaujímavejšie alebo najviac znepokojujúce scenáre budúcnosti ste skúmali?
V Ars Electronica je „digitálny humanizmus“ viac než len pojem; je to hlavná zásada, ktorá je základom všetkých našich aktivít. Predstavuje náš záväzok zabezpečiť, aby digitálna spoločnosť, ktorú budujeme, bola spoločnosťou, v ktorej technológie slúžia ľudstvu, a nie naopak. Naše projekty sú navrhnuté tak, aby odrážali tento étos a skúmali potenciál technológií na zlepšenie ľudských schopností, pričom ostávajú ostražité voči etickým dilemám, ktoré predstavujú. Venovali sme sa rôznym scenárom, od integrácie umelej inteligencie do každodenného života až po potenciálne dôsledky digitálneho dohľadu, vždy s ohľadom na zachovanie ľudskej činnosti a dôstojnosti. V roku 2021 sme spolu s rakúskym ministerstvom pre európske a medzinárodné záležitosti začali udeľovať spoločnú cenu Ars Electronica Award for Digital Humanity, aby sme vyzdvihli neporovnateľnú kompetenciu digitálnych umelcov demonštrovať potenciály aj úskalia technológií a konať naprieč kultúrami & národmi, podobne ako v diplomacii. Oboje sú životne dôležité aspekty humanizmu. Minuloročný laureát ceny Masakhane je priekopníckou inštitúciou, ktorá posilňuje a spestruje výskum NLP v afrických jazykoch. Technologický vývoj – najmä vývoj založený na údajoch, ako je umelá inteligencia – je potrebné posunúť smerom k väčšej rozmanitosti, aby sa zabezpečilo digitálne zastúpenie a zníženie predsudkov.
Ako sa podľa vás vyvíja úloha základných hodnôt, ako sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a ľudské práva, v kontexte digitálnej spoločnosti?
Digitálna spoločnosť nepochybne prináša nové výzvy aj príležitosti pre základné hodnoty, ako sú ľudská dôstojnosť a práva. V Ars Electronica sme presvedčení, že tieto hodnoty treba nielen chrániť, ale aj nanovo vytvárať v kontexte digitálneho pokroku. Zasadzujeme sa za digitálne prostredie, v ktorom sa tieto hodnoty nielen rešpektujú, ale aj posilňujú, čím sa zabezpečí, že technológie prispejú k spravodlivejšej a rovnejšej spoločnosti. To sa dá dosiahnuť len prostredníctvom širokej účasti a digitálnej gramotnosti. Len tí, ktorí rozumejú princípom a fungovaniu digitálnych technológií, budú môcť na ich základe konať. Preto v Ars Electronica už roky sledujeme masívne vzdelávacie programy na túto tému – prostredníctvom workshopov v centre Ars Electronica, exkurzií do škôl alebo dokonca našej špecializovanej školy myslenia budúcnosti pre firmy a tím.
Dokonca sme spustili rozsiahly vzdelávací program pre všetky rakúske základné školy. Pod vedením súkromnej charitatívnej nadácie Kaiserschild Stiftung prináša Ars Electronica vzdelávacie ponuky z centra Ars Electronica aj žiakom základných škôl vo vidieckych oblastiach Rakúska prostredníctvom praktického vyučovania tém STE(A)M – vedy, techniky, inžinierstva, umenia a matematiky. Myšlienka vytvoriť koncept mobilného vzdelávania a šírenia informácií pre základné školy vyústila do projektu missimo: Deine Mission Morgen (Tvoja misia zajtra): projekt pre deti vo veku od osem do desať rokov, ktorý ponúka množstvo experimentov na témy, ako je umelá inteligencia, robotika a programovanie, a ktorý navštevuje školy v celom Rakúsku prostredníctvom kamiónov. Zážitok missimo, ktorý vyvinula spoločnosť Ars Electronica Futurelab’s, sa začína školením učiteľov, na ktorom sa pedagógovia venujú obsahu programu a učia sa, ako ho učiť svojich žiakov. Hneď ako sú učitelia vyškolení, môže kamión missimo navštíviť základnú školu a hravou formou oboznámiť deti s predmetmi. V kamióne sa nachádza šesť hlavných inštalácií, ktoré poskytujú rôzne vzdelávacie skúsenosti a rozprávania. V centre sa nachádza mikrokontrolér – takzvaný micro:bit -, ktorým sú deti vybavené na začiatku svojho pobytu. Vo vnútri každého micro:bitu „žije“ avatar, ktorý sa dá personalizovať a sprevádza žiakov od stanice k stanici. Na záver sa školským triedam rozdá súprava dielní. Táto súprava obsahuje komponenty, ktoré umožňujú realizovať experimenty a pokusy v triede. missimo bude niekoľko rokov prevádzkovať nadácia Kaiserschild s podporou centra Ars Electronica – aby žiakom základných škôl v celom Rakúsku ešte viac priblížila zábavu z učenia a nízkoprahový prístup k technológiám.
Ars Electronica kladie dôraz na umelecký výskum pri pochopení digitálnej transformácie. Môžete vysvetliť, ako umelecké perspektívy jedinečne prispievajú k tejto oblasti?
Umelecký výskum ponúka osobitnú optiku, cez ktorú sa dá pozerať na digitálnu transformáciu, ktorá je vo svojej podstate zameraná na človeka a je hlboko introspektívna. V Ars Electronica využívame túto perspektívu na spochybňovanie status quo a predstavovanie alternatívnych budúcností, v ktorých technológia posilňuje ľudskú kreativitu a vyjadrenie. Náš záväzok k umeleckému výskumu zaručuje, že naše projekty sú nielen technologicky správne, ale aj kultúrne a eticky rezonujúce.
V súčasnosti sa viac ako kedykoľvek predtým spoliehame na tvorivý a prevratný potenciál umelcov a kreatívnych profesionálov, ktorý nás vedie k humánnym, udržateľným a etickým technológiám. Keďže umelci pôsobia na čele skúmania hraničných technológií, ako je umelá inteligencia, biotechnológie alebo kvantová výpočtová technika, majú potenciál pôsobiť ako skutočný katalyzátor inovácií v oblastiach, ako je robotika, výrobný priemysel alebo produktový dizajn. Odborne preberajú rôzne úlohy pri prepájaní umenia, technológií a našej spoločnosti: od šíriteľov po špekulantov, od vynálezcov po hackerov, od spojovateľov po kompas.
V čom vidíte hlavné výhody podpory medzisektorovej spolupráce medzi kreatívnymi odvetviami a inými sektormi, ako sú technológie a podnikanie?
Výhody medzisektorovej spolupráce sú rôznorodé, najmä ak sa týkajú kreatívneho priemyslu. Takáto spolupráca spája rôzne perspektívy a podporuje prostredie, v ktorom sa môže dariť inováciám. Kultúrne a kreatívne odvetvia a sektory prispievajú jedinečnou kombináciou kreativity, kritického myslenia a kultúrneho povedomia, čím obohacujú technologické a podnikateľské prostredie o netradičné nápady a prístupy, ktoré uprednostňujú ľudskú skúsenosť.
V súčasnosti si nemožno predstaviť rozvoj inovačných procesov bez kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Je úplne jasné, že len ekonomicky motivované inovácie nestačia a že inovácie dnes musia zohľadňovať aj ekologické a sociálne požiadavky. Tu stojí za zmienku najmä jedna iniciatíva: S+T+ARTS je skratka pre vedu, technológiu a umenie, ktorá je európskou iniciatívou majáka na zavedenie nových foriem inovácií založených na umení. Od roku 2016 táto pozoruhodná iniciatíva financovala 189 rezidenčných pobytov sumou 6 mil. eur a ocenila 268 projektov cenou STARTS. Do súťaže o cenu, ktorú organizuje Ars Electronica, bolo v rokoch 2016 až 2023 prihlásených 15 928 projektov zo 101 rôznych krajín. Po prvýkrát sme spolu s cenou STARTS Prize Africa spustili ďalšiu cenu STARTS Prize so špecifickým kontinentálnym zameraním a venovanú inováciám pochádzajúcim z Afriky.
Sme svedkami prechodu od automatizácie k autonómii pomocou strojového učenia a umelej inteligencie. Aké etické aspekty sú najdôležitejšie pri riadení vývoja týchto technológií?
Etické prostredie umelej inteligencie a autonómie je zložité a mnohotvárne. V Ars Electronica dávame prednosť etickým úvahám, ktoré zahŕňajú rešpektovanie autonómie jednotlivca, predchádzanie predsudkom a diskriminácii a podporu transparentnosti a zodpovednosti. Sme presvedčení, že tieto zásady sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa technológie umelej inteligencie vyvíjali a zavádzali spôsobom, ktorý je prospešný pre všetky segmenty spoločnosti. Európska únia urobila zásadný krok prostredníctvom Aktu o umelej inteligencii.
Akú úlohu podľa vás zohrávajú technológie v budúcnosti umenia a ako môžu posilniť tvorivé postupy?
Úloha technológií v budúcnosti umenia spočíva v posilňovaní a rozširovaní. V Ars Electronica si predstavujeme budúcnosť, v ktorej technológia rozšíri tvorivý proces a umožní umelcom objavovať nové oblasti vyjadrovania a interakcie. Zameriavame sa na využívanie technológií spôsobom, ktorý rešpektuje umeleckú integritu a podporuje hlbšie prepojenie medzi umením a spoločnosťou. Samozrejme, vždy budeme chcieť prezentovať umelecké skúmanie s novými technológiami a to, ako možno nové technológie využiť na umelecké vyjadrenie. Len za posledných 6 mesiacov sme boli svedkami nevídaného rozvoja v oblasti využívania generatívnej umelej inteligencie, a to sme len na úplnom začiatku. Tento vývoj sme ocenili našou cenou „AI in Art Award“. Zlatú Niké tejto novovytvorenej kategórie získal Paul Trillo za projekt Washed Out „The Hardest Part“. Ide o prvý oficiálne objednaný videoklip v spolupráci hudobného umelca a filmára, ktorý vznikol pomocou videomodelu Sora od OpenAI. Celkovo umelec vygeneroval takmer 700 klipov a na finálny zostrih ich zredukoval na približne 55. Podnety sa stali takmer remeselne dokonalými a sú rozsiahle.
Zámerom Ars Electronica tu nie je ani tak ukázať len dokonalé diela, ale označiť zlomové body a zdôrazniť dôležitú úlohu, ktorú umelci v tomto procese zohrávajú. Ide o zlomové body, v ktorých sa zviditeľňuje nielen nový technologický vývoj, ale vynárajú sa aj nové otázky o úlohe umenia a umelcov, otázky, ktoré sú vysoko aktuálne pre celú spoločnosť. Chceme tiež zviditeľniť otázky týkajúce sa rámcových podmienok tohto vývoja – napríklad duševného vlastníctva, hodnoty a ekonomických modelov pre umelcov pracujúcich s generatívnou umelou inteligenciou. Ocenením takýchto projektov chce Ars Electronica priniesť tento diskurz na svetovo uznávanú platformu, a tým aj zvýšiť povedomie o najzásadnejších postupoch a výzvach umeleckej tvorby.
Okrem tohto vývoja je však najdôležitejším aspektom to, že sa naďalej pracuje na reflexii vplyvu technológií; témy znižovania zaujatosti v AI, snahy o zvyšovanie povedomia o dezinformáciách alebo nasadenie AI pre dobro, ako sú ľudské práva, posilnenie postavenia a dobro životného prostredia.
Ak sa pozrieme do budúcnosti, aké sú kľúčové ciele Ars Electronica pri podpore kultúry inovácií a tvorivosti v Európe a mimo nej?
Ha! Odporúčam vám, aby ste sa prišli pozrieť na nadchádzajúci festival Ars Electronica od 3. do 7. septembra v Linzi!