Limonády vyrábame tak, ako to doteraz ešte nikto neurobil. Ako sa to dá, vysvetľuje výrobca ciderov a limonád, Gabriel Oprendek

Rozhovor: Nikolas Bernáth, foto: Tibor Czitó

Gabriel Oprendek sa spolu s bratom venuje výrobe remeselných nápojov. So značkou Opre priniesli pred rokmi na Slovensko jeden z prvých ciderov vôbec. Nedávno prišli na trh s novými prírodnými limonádami s vysokým obsahom medu, pod názvom Mellos.
Prečítajte si o tom, ako ho vpred poháňa motivácia prinášať jedinečné produkty s vysokou pridanou hodnotou a túžba byť vo veciach prvý.

Študoval si v zahraničí. Prečo si sa vrátil?

Ja som sa nechcel vrátiť (smiech). Chcel som ďalej študovať a cestovať. Keby neprišla príležitosť so ciderom, asi by som sa vôbec nevrátil. Mal som však možnosť vytvoriť na Slovensku niečo nové, zaujímavé. Niečo, čo by ma bavilo a zároveň mi dovolilo uplatniť moje poznatky zo zahraničia.

Dnes je ľudí, ktorí čerpajú vedomosti v zahraničí, a potom ich uplatnia na domácej pôde stále viac. Je dôležité vycestovať za vzdelaním alebo prácou?

Každý pobyt, každá sekunda strávená v zahraničí núti človeka rozmýšľať inak. Vnímať veci, ktoré vonku fungujú a tu nefungujú. Človek v danom prostredí môže prijímať inú mentalitu a tým pádom sa vracia na domácu pôdu s výhodou iného zmýšľania a je všeobecne sčítanejší.

Myslíš, že by si dokázal v dvadsiatich-troch rokoch rozbehnúť biznis aj keby si nebol na Slovenku?

Či by som začal podnikať v inej krajine, kde nemám kontakty, nikoho nepoznám a neovládam domáci jazyk? Asi nie, aj keby som tento nápad mal.

Ako sa v človeku zrodí motivácia priniesť na Slovensko nápoj, o ktorom tu vie len málo ľudí a ešte menej ľudí ho pije?

V princípe je hlavnou motiváciou to, že ak sem človek prinesie niečo úplne nové, môže si povedať, že bol prvý.

Je ťažké budovať značku okolo produktu, ktorý nikto nepozná?

Podnikateľ si musí prejsť milión úlohami, ktoré je potrebné urobiť na začiatku raz, a potom to ďalej udržuje. Hlavný rozdiel je, že ak prichádzaš s niečím novým, je potrebné to ľuďom vysvetliť. Keby niekto dnes vytvoril ďalší cider, všetci by už vedeli, o čo ide. Ale tým, že vytvoríš niečo, čo predtým ľudia nepoznali, musíš si prejsť všetkými prvotnými krokmi a vysvetliť ľuďom, o čo ide. Je to teda trochu náročnejšie, no v zásade to nie je až tak veľký rozdiel.

Napríklad?

Prvý rok sme všade so sebou nosili fľašky cideru a rozdávali ich na ochutnávku. Veľa ľudí si totiž u nás niečo, čo nepoznajú alebo to nikdy neochutnali, nekúpi.

Akú úlohu zohrávalo vo vašom biznise šťastie?

Veľkú! My sme s bratom „luckeri.” Mali sme šťastie, že sme boli v správnom čase na správnom mieste. Keď sme si vymysleli vlastný cider, mysleli sme si, že budeme na Slovensku prví. Trvalo nám to nejaký ten rok od myšlienky k fyzickému produktu. Rok po nás prišli na Slovensko veľké firmy, ktoré začali robiť osvetu o cideri a predávať ho vo veľkom za nízke ceny a s nízkou kvalitou. Čiže my sme boli v bode, keď cider už niekto poznal, ale zároveň sme prišli pred veľkými firmami. Brali nás teda tak, že „chlapci to začali skôr“. Načasovanie bolo preto veľmi dobré. Keby sme prišli o rok neskôr, ľudia by možno nezachytili, že tu je nejaký malý cider, lebo z každej strany sú bombardovaní veľkými značkami.

Ďalším šťastím bolo, že nášho najväčšieho odberateľa sme našli na jednom trhu v Bratislave, kde som cider predával. On prišiel, vzal si vizitku a dnes od nás už dva a pol roka berie tovar a je náš najväčší odberateľ. Byť vonku, medzi ľuďmi, bez ohľadu na to, či niečo predáš, má veľký zmysel. Vnímam to tak, že keď robíš niečo dobre, niečo, čomu veríš, tak to šťastie sa ukáže. Nemôžeš čakať doma a robiť niečo, čo nechceš a dúfať, že zrazu príde šťastie. Musíš byť medzi ľuďmi, makať, veriť tomu a ten „luck“ sa skôr či neskôr musí ukázať.

Tento rok ste prišli s novou značkou a zároveň ste prešli do sveta nealkoholických nápojov. Cítili ste potrebu vytvoriť si takýto protipól, či ste to brali ako rozšírenie portfólia?

Je za tým viacero dôvodov, ale v podstate tu na trhu chýba kvalitné nealko. Nealko u nás sú väčšinou veľké medzinárodné značky s presladenými limonádami, s farbivami a chémiou. My sme však chceli vytvoriť niečo na prírodnej báze s pridanou hodnotou. Nechceli sme len ďalšiu vodu so sirupom. Zároveň sme videli dopyt po nealku, mnoho ľudí sa pýtalo na nealkoholický cider, ten sme však vyrábať nechceli. Preto vznikli limonády Mellos.

Pre nás bolo dôležité, aby nový produkt v sebe mal niečo, čo žiaden iný nemá. Tým sa stal med. A poznám len jeden prípad, kde limonády sladia medom. Ide o americké limonády, ktoré síce majú med i v názve, avšak keď som si pozrel ich zloženie, je tam kopec „Éčok“ a na konci zoznamu  –  „honey“. Medu je tam tak 0,1 % u nás je to 10 %. Voda, bylinky, med. To je všetko.

Z tvojho rozprávania mám pocit, že aj keď sa vo firme venuješ primárne biznisu a marketingu, musí ti chutiť aj produkt ako taký.

Áno, produkt ma musí zaujímať. Ak niečo vytváraš, musíš mať stále na pamäti, či na to máš všetky suroviny, najlepšie celoročne a v rozumnej cene. Musia byť dostupné, kvalitné a musia sa hodiť k produktu. A potom prichádza na rad rozmýšľanie o tom, ako to predať. Lebo niečo vyrobiť je super, ale či sa to dá predať, je druhá otázka. Preto sme už pri samotnom vývoji dôkladne vyberali dané bylinky. Začali sme napríklad bazou. Bazových sirupov, čajov a limonád je však mnoho a tak sme ju nakoniec úplne vypustili. Používame tak borievku, tymian, ibištek alebo chilli.

V tvojom veku sa ľudia väčšinou ešte hľadajú alebo si dokončujú školy. Ty si sa začal profilovať ako biznisman už v 23. Cítiš potrebu posunúť svoje know-how ďalej?

Jasné. Od začiatku si vo firme hovoríme, že budeme ľuďom ukazovať to, čo robíme. Sme otvrená firma. U nás na stáži boli napríklad už ôsmi študenti zo zahraničia. Niektorí sa reálne chceli niečo naučiť, niektorí len získať „papier“. Každý z nich však musel urobiť projekt alebo zadanie. Každý študent mal možnosť vidieť, ako funguje firma, náš marketing, aké máme problémy.

Bežne nás však kontaktujú ľudia s prosbou o pomoc. Niekedy mi zavolá iný výrobca s tým, že chce začať podnikať a ja mu hneď dávam rady. Nikdy mu nepoviem nie. Raz sa nám to i vypomstilo, keďže som istému človeku poradil veľmi veľa vecí — od dodávateľov až po hygienu či odberateľov. Pomohol som tak vytvoriť firmu, ktorá je dnes naším konkurentom. Vtedy som sa pýtal sám seba, či budeme odteraz uzavretí alebo otvorení. Povedali sme si však, že budeme tým, kým sme, teda otvorenou firmou.

Ste už definitívne „košickou“ značkou?

Mali sme myšlienku sa usídliť v zahraničí, keďže byť bližšie pri dodávateľoch má svoje výhody. Chcem však ostať tu. Mám to tu rád, Košice sú fajn a máme tu všetko, čo potrebujeme.

Bude raz i vlastná kola?
 
Bude.

Cidery Opre a limonády Mellos, nájdete i ako súčasť Welcome packu pri návšteve The Invisible Hotel.


Mohlo by ťa zaujímať