Múzeum 21. storočia v Košiciach
Upgrade expozície Dolnej brány stojí za pozretie
Keď sa v apríli 1996 začínala gigantická rekonštrukcia inžinierskych sietí a dlažby Hlavnej ulice a bagrista po prvýkrát zavadil v podzemí o košické hradby, nikto netušil, čo z toho bude, ako to zmení územie a najmä podzemie terajšej Hlavnej ulice.
Je pravda, že archeológovia nejaké nálezy očakávali, ale určite nie v takom rozsahu a v takej atraktívnosti. Preto najprv nemali veľké oči a chceli všetko len zdokumentovať a zasypať. Nech Hlavná ulica zostane takou, aká bola predtým. Miesta, kadiaľ viedli hradby, mali byť iba vyznačené nepravidelným dláždením na chodníku (čo sa, napokon, tiež spravilo). Každým ďalším objavom sa však ukazovalo, že by to bola veľká škoda. Veď v zemi vykopali dobre zachovaný celý vstupný komplex do mesta a v rámci neho 3 hradobné múry, ktoré Košice obkolesovali, spájací most medzi nimi i vodnú priekopu pod ním, vstupnú bránu do mesta i barbakan, čiže polkruhovú baštu, ktorá vyčnievala z hradieb tak, aby sa z nej dalo páliť aj na tých, čo by zvonku liezli na hradby.
Najstarší hradbový múr začali budovať v roku 1290, a keďže vtedy vládla dynastia Arpádovcov, volajme ho arpádovský. Na prelome 14. a 15. storočia panovali Luxemburgovci a vtedy sa postavil druhý múr – luxemburský. V 2. polovici 15. storočia, za vlády kráľa Mateja Korvína, zasa tretí – korvínovský múr. Istý čas existoval aj štvrtý múr, ale ten bol vlastne len valom hliny, lebo keď do neho dopadla delostrelecká guľa, tak (na rozdiel od hradieb) nič nepováľala. Ináč, takéto gule mohli vážiť aj okolo 36 kíl, veď tá najväčšia, ktorú tu archeológovia objavili, vážila práve toľko a mala priemer takmer štvrť metra.
Kvôli množiacim sa fantastickým objavom narýchlo vznikol projekt obrovskej železobetónovej platne, ktorá by prekryla vykopávky, a následne aj podzemné archeologické múzeum. Iniciátorom bol vtedajší primátor Rudolf Schuster, na ktorého sa kvôli tomu oborili niektorí poslanci, že utráca peniaze. On však našťastie ich tlaku odolal. Aby boli zainteresovaní podkutejší v moderných trendoch prezentovania archeologických objavov, vycestovala z Košíc delegácia pod vedením riaditeľa Archívu mesta Košice Jozefa Kirsta do talianskej Verony, kde boli podobné archeologické nálezy už prezentované.
Medzitým pribúdalo toľko ďalších objavov, že padol návrh odstrániť z úseku Hlavnej ulice medzi Rooseveltovou ulicou a Zvonárskou aj električkové koľajnice, nech sa dá spraviť archeologický prieskum aj pod nimi. Bolo vzrušujúce každý deň pozorovať desiatky archeológov a ich pomocníkov, ako objavujú ďalšiu keramiku, gule, múry, odkrývajú podzemné priestory. Aby kopanie vyšlo lacnejšie, Rudolf Schuster zašiel do väznice, kde mu „požičali“ desiatky väzňov na dvojzmennú prevádzku pod vedením archeológov.
Napokon sa vykopávky dokončili a aby nezvetrali, dobudovala sa železobetónová platňa nad nimi. Musela byť taká silná, aby udržala naspäť položené koľajnice i električku, ktorá by po nich mala premávať. Hlavná ulica tým pádom znova vyzerá tak ako predtým, akurát z terénu jemne trčia polmesiacové sklenené priehľady, ktoré vo vás majú vzbudiť zvedavosť, a v konečnom dôsledku vás privábiť do podzemia.
O zvyšky opevnenia Košíc však možno aj zakopnúť. Časť hradbovej veže, ktorá v sebe obsahovala aj vstupnú bránu do mesta, je nadstavaná asi pol metra nad úroveň ulice, aby ste si tam mohli jednak sadnúť, ale najmä si pôdorys tejto veže lepšie predstaviť. Pre zaujímavosť, v stredoveku by ste takto sedeli vo výške takmer jeden a pol metra, pretože mesto rastie, čiže stredoveký terén bol v týchto miestach zhruba o toľko nižšie od súčasného. Inde, kde hradby práve nevidno, ale sú v zemi, rozpoznáte ich pôdorys podľa nepravidelných dlaždičiek usporiadaných do pásov. Podobne pásy nepravidelného dláždenia na centimeter presne naznačujú, kadiaľ viedol hradobný múr aj na Mlynskej, Alžbetinej či v severnej časti Hlavnej ulice, pri dopravnej priemyslovke.
Rekonštrukcia centra sa kvôli hradbám predĺžila o rok a predražila o niekoľko desiatok miliónov korún. Vznikol však obrovský podzemný priestor – využiteľný aj na gastro, recepcie a predovšetkým, múzeum prezentujúce fortifikáciu druhého najväčšieho mesta Uhorského kráľovstva v čase, keď vznikala.
V roku 2022 prešiel areálom Dolnej brány vďaka prostriedkom z maďarského fondu ďalším upgradeom. Odvtedy nájdete vysvetlivky všelikde okolo vás (i na strope), ba sú napísané ľudským štýlom a umeleckým písmomaliarom. Vnútri objavíte maketu mesta z 18. storočia, na ktorú sa premieta maping. Nie je núdza o 3D vizualizácie, interaktívne panely, ďalšie makety, premietania a iné.
Aj keď ste už v tomto podzemnom múzeu v minulosti boli, bolo by chybou neprísť znova. Váš vnem bude tentokrát názornejší a zážitok ešte silnejší. Múzeum je otvorené každý deň od 10:00 do 18:00, v stredu a v sobotu dokonca do 22:00. Počas Potuliek mestom Košice 1., 2. a 3. júla vás po tomto špecifickom múzeu posprevádzam aj osobne.
Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
