Návrat mesta k rieke

“Empty your mind, be formless, shapeless, like water. If you put water into a cup, it becomes the cup. You put water into a bottle and it becomes the bottle. You put it in a teapot, it becomes the teapot. Water can flow, or it can crash. Be water, my friend.” – Bruce Lee

Voda

Voda znamená život. V tomto prípade život mesta. Voda v Košiciach bola podobne, ako v mnohých iných mestách, dôležitým prvkom pri ekonomickom a energetickom rozvoji. Rieka Hornád je dodnes upozadená a neviditeľná v závetrí širšieho centra mesta, ale jej mestské prítoky a umelé rameno slúžili obyvateľom Košíc niekoľko storočí. 

Rieka

Zo severu na juh preteká mestom rieka Hornád. Na pôvodne členitú rieku s mnohými bočnými ramenami, ostrovčekmi a meandrami, v minulosti nadväzovali mnohé výrobné zariadenia. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa začalo s reguláciou kľukatého koryta Hornádu. 

Podľa starých mapových podkladov z roku 1717 bola rieka Hornád prirodzenu meandrujúcou riekou, ktorú dopĺňali bočné ramená (vtedy živé), bažinaté územia a mokrade. Už počas stredoveku na týchto územiach boli mlyny, brusiarne, garbiarne, močidlá, valcha, bielidlá, bitúnok a ďalšie dielne a výrobne, pre ktoré bola blízkosť zdroja vody nevyhnutnosťou, a ktoré zabezpečovali služby dôležité pre život mesta. Toto územie, medzi mestskými hradbami a Hornádom, bolo na mapách označované ako Inundations Terrain – záplavové územie. 

Ešte v osemnástom storočí boli mestské hradby obkolesené vodnou priekopou, ktorá vodu získavala najmä z potoka Črmeľ, bočných ramien Hornádu a z tokov zo západnej strany mesta. Hornád vtedy tiekol bližšie k centru, miestom, ktoré dnes poznáme ako Komenského ulicu a centrom mesta pretekal potok Črmeľ. 

Nerieka

V druhej polovici devätnásteho storočia sa mesto začalo otvárať zo stiesneného priestoru hradieb, postupne sa opevnenie búralo, vodné priekopy vysúšali. V tomto čase zanikla (alebo boli vysušené) aj väčšina bočných ramien Hornádu. Jeho koryto sa začalo proti povodniam viac stabilizovať a veľkú časť záplavového územia, začalo dostávať prvé tvary a kvality toho, čo dnes voláme Anička – výraznou oddychovou zónou boli Gajdove kúpele, po ktorých dnes ostal park v tesnom susedstve minerálneho prameňa.

Stabilizácia, regulácia a najmä odsun rieky pokračoval ďalej s rozvojom železnice a priemyslu. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa k silnému popretiu rieky pridala aj výstavba sídlisk a masívny nárast mesta. Aj napriek tomu, že regulácia Hornádu prebehla na celej jeho dĺžke na území mesta, niekoľko drobných fragmentov bočných ramien sa v pozmenenej podobe predsa len zachovalo – jazero Ryba, jazero Jazero Nad Jazerom, 

Vranie jazero pri hati Vyšné Opátske, štrkovisko Krásna, vodná plocha v Bernátovciach. 

Výrazným pozostatkom pôvodného meandra Hornádu (s vlastnou históriou) je Mlynský náhon, najstaršie inžinierske dielo v meste. Vznikol v pätnástom storočí ako upravený meander Hornádu. Mlyny na Mlynskom náhone vznikali už v polovici štrnásteho storočia. V roku 1862 postavili na Mlynskom náhone Košický umelý mlyn. Slúžil do roku 1876, keď ho zničil požiar. Dnes stojí na tomto mieste betónový bunker z čias druhej svetovej vojny. Starý vodný mlyn si v roku 1896 prenajala účastinná spoločnosť Hungária. V roku 1910 vypukol v mlyne požiar, zvyšky nefunkčnej stavby odstránili v roku 1913. Elektráreň s Francisovou vodnou turbínou bola postavená v roku 1910 na mieste bývalého mlyna Hungária. V roku 1937 bola doplnená o ďalšiu turbínu a generátor. Fungovala do druhej polovice šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. V roku 1968 sa začalo s konverziou Mlynského náhonu na štvorprúdovú cestu. 

Dedičstvo z minulosti

Dedičstvo rieky pre dvadsiate a dvadsiate prvé storočie, ktoré sme zdedili na aktuálne používanie, je zlomkom pôvodnej rozmanitosti a bohatstva Hornádu. Napriamená os schovaná za nefunkčnými závodmi a továrňami, preklenutá mimoúrovňovými križovatkami má takmer jedinú úlohu – pretiecť mestom čo najrýchlejšie aby neobťažovala. Zdroj niekdajšieho bohatstva mesta a doslovný motor mnohých dobových ekonomických odvetví je dnes trpenou líniou zapletenou medzi iné línie koľajníc a štvorprúdových ciest. 

Prístupnosť rieky je výborná na južnej aj severnej periférii mesta. Od starého Ťahanovského tunela, cez most v Ťahanovciach až po hať pri Rybe sa k rieke dá dostať na dosah ruky, odpočívať pri nej, počuť a cítiť ju. 

Obrovská centrálna časť priliehajúca k mestu, začínajúca v Džungli a končiaca pri súmostnej chobotnici pri niekdajšej colnici (alebo za Palackého ulicou, pri železničnej stanici, na začiatku Vyšného Opátskeho, ako bolo staré IC, miestopisov odkazujúcich na jedno miest môže byť vždy mnoho) však ponúka opačnú kvalitu, teda plnú nekvalitu prístupu k rieke – chýba prepojenie, chýbajú normálne brehy, chýbajú prístupy z oboch brehov. 

Časť od mostov na Palackého až po Tepláreň môže byť klamlivá – dobre sa bicykluje popravom brehu aj hrádzi a nie tak dávno tam ovečky pravidelne spásali celé nábrežia. Práve tento úsek však dokonale ukazuje upozadenie rieky na úroveň kanalizácie, ktorá má hodnotu ešte nižšiu než štvorprúdový obchvat mesta a mnohokoľajná železničná vlečka rinúca sa von z depa. 

Následná, až freneticky využívaná a obľúbená jazerná časť Hornádu od sídliska po Krásnu ukazuje možnosti súžitia mesta a ľudí s riekou.

Mosty  

Cestný most v Ťahanovciach, pešia lávka na Aničke, rozpadajúca sa lávka nad splavom, široký cestný most na Hlinkovej ulici, železničný dvoj most s troma koľajami (možný miestopi aj Brooklyn Bridge), cestný most na Rampovej, trojitá chobotnica na Palackého, cestný most pri Teplárni, hať na Vyšnom Opátskom, lávka v krásnej, cestný most v Krásnej a železničný most za Krásnou. K tomu 5 technických diel na vedenie inžinierskych sietí, ktoré je pri disponovaní náležitých zručností považovať za spojnice brehov.

Je ich málo, alebo je ich dostatok? Väčšina z týchto prepojení má k rieke, ktorej brehy spájajú rovnaký vzťah, ako má k Hornádu celé mesto – rýchlo absolvovať tento úsek. Nepozývajú priblížiť sa k rieke, častokrát nie sú vybavené náležitou infraštruktúrou aby dokázali človeka k rieke dostať. 

Vodné toky boli z mesta v minulosti vytesňované, predovšetkým z dôvodu reálnych hrozieb záplav a neskôr aj z dôvodu urbanizácie, výstavby kanalizačnej infraštruktúry a rozvoja priemyslu. Počas týchto období upozaďovania rieky mimo život mesta vždy existovali snahy zachovania vodných plôch (s lepšími aj horšími výsledkami, ktorých sme dne kolektívni dediči). Reálna hrozba klimatických zmien, predovšetkým stále častejších suchých a horúcich vĺn v letných obdobiach vytvára omnoho naliehavejšiu požiadavku prinavrátenia väčšieho množstva vodných a zelených plôch do mesta, dostupnosti vodných plôch pre obyvateľov  a návštevníkov mesta, samozrejme so zohľadnením aj stále hroziacich povodní a záplav.

V posledných rokoch stúpa početnosť intervencií a aktivít, ktoré konfrontujú prístup inštitúcií, spravujúcich povodia Hornádu v celej jeho dĺžke, a teda aj na území mesta Košice. Zatiaľ najhmatateľnejším vyústením týchto snáh sú výsledky medzinárodnej urbanisticko – architektonickej súťaže Košice-Hornád – Nové mestské centrum. 

Dedičstvo do budúcnosti

Vrátiť hodnotu rieke v meste, obnoviť jej pôvodný prínos nie je nemožný cieľ. Globálne známa adresa – Guggenheimovo múzeum v baskickom meste Bilbao – nie je ničím iným než zavŕšením dlhodobej revitalizácie rieky Nervión.

Mesto Bilbao v roku 1992 založilo spoločnosť Bilbao Ría 2000 (BR2000) s cieľom riadiť regeneráciu oblastí postihnutých deindustrializáciou ústia vodných tokov v Bilbau. Táto organizácia, štruktúrovaná ako verejná spoločnosť, združovala zástupcov ministerstva dopravy a verejných prác (národná vláda), baskickej vlády (regionálna úroveň), provinčnej rady Bizkaia (subregionálna úroveň) a mestskej rady Bilbao (miestna samospráva). Od svojho založenia je zodpovedná za hľadanie zdrojov a mechanizmov financovania mimo tradičných verejných rozpočtov, vrátane darovania pozemkov od národnej vlády.

Na jednej strane to znie ako úradnícka byrokratická nuda, na strane druhej stojí nielen futursitický objekt od Franka Gehryho, ktorý redefinoval identitu mesta, ale aj električková trať, parky, či nové mosty. Je nevyhnutné neustále pripomínať úlohu a hodnotu rieky v meste, je nevyhnuté opakovať príklady revitalizácie riek a ich nábreží z baskického Bilbaa, holandského Utrechtu, poľskej Varšavy, slovinskej Ľubľany, českej Prahy. 

“I fear not the man who has practiced 10,000 kicks once, but I fear the man who has practiced one kick 10,000 times.” – Bruce Lee

Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.