Seriál: Bezplatná prehliadka sôch & mozaík v Košiciach. Časť 1 – Sever

Fanúšik sôch a keramických diel? Veľkolepú prehliadku uprostred mesta môžeš zažiť aj ty – a to každý deň. Prinášame ti tour sídliskom Sever, ktoré ponúka umelecké skvosty a netreba zaň platiť žiadnemu sprievodcovi – stačí ti ilustrovaná publikácia Atlas sôch – Povojnové umenie v uliciach mesta Košice. V nasledujúcom článku sa dozvieš pozoruhodné informácie a príbehy zo života autorov, ktorí svojmu umeniu zasvätili celý svoj život. Spoznaj galerijnú tvár mesta Košice očami týchto umelcov:


1. Imrich Vanek

Imrich Vanek – meno, ktoré rezonuje pri obhliadke viacerých častí mesta. Zaujímavým faktom pritom je, že Vanek nebol Košičan. Tento keramikár pochádzal z Nových Zámkov. K hline a keramike sa dostal úplnou náhodou počas zotavovania sa z ťažkého úrazu v modranskej majolike. Akademickým sochárom sa stal počas štúdia na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Košice zdobí hneď niekoľko Vanekových majestátnych keramík z obdobia šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré opakovane využívajú ostré farebné tóny umocnené glazúrou. Odtiene žltej a oranžovej tak prenikavo žiaria aj po takmer 40-ročnej inštalácii na sídlisku Sever. Veľká časť Vanekových diel sa tvorila v Česku – boli to práve Rakovnícke keramické závody, kde umelec vytvoril svoj dizajnérsky kúsok kachličky s polkruhovým vzorom. V neskoršom období sa venoval tvorbe nadčasových hrnčekov, ktoré sú uložené v depozitári Slovenského múzea dizajnu.

Začni svoju prehliadku na sídlisku Sever s tromi Vanekovými glazúrovanými mozaikami: tá najväčšia je umiestnená na vrchnom priečelí budovy vedľa Hotela Yasmin a priamo oproti kreatívno-kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik. Dve z roku 1980 nájdeš hneď vedľa seba na vonkajších stenách neďalekého obchodného domu Čížik. Vanekove mozaiky si všimne iba skutočne všímavý pozorovateľ, keďže sú obklopené vizuálnym smogom z reklamy a zanedbaným okolím.

Keramická mozaika, 1969
Keramická mozaika, 1980

2. Vojtech Löffler

Skutočne pestrý a všestranný život viedol zaslúžilý umelec mesta Košice, Vojtech Löffler, prezývaný aj Béla Báči. Tento Košičan venoval všetku svoju pozornosť a nadšenie mestu, v ktorom sa narodil – neraz sa odhodlal reštaurovať mnohé schátrané budovy vlastnými rukami a prispievať tak k vizuálnemu rozvoju mesta. Niet divu, že jeho dom na Alžbetinej ulici sa preto mal stať galériou, ktorá nesie umelcovo meno dodnes. Umiestnených je tu množstvo Löfflerových diel a múzeum určite stojí za návštevu pri spoznávaní mesta a umelcov s ním spätých. Neúnavného sochára viedli cesty do USA, Kanady, Egypta a viacerých európskych krajín, kde čerpal nové vedomosti a zručnosti. Tie neskôr doma prezentoval svojim učňom či iným umelcov, ktorí sa často a hromadne stretávali uňho doma na Kmeťovej ulici. Löffler strávil dva roky svojho života uväznený v Sovietskom zväze v rokoch 1945 – 1947. Po návrate vytvoril sochy pre Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka na Námestí osloboditeľov pred OD Dargov.

Pri prehliadke sôch a mozaík na košickom Severe sa stretneš so sochou nadľudských rozmerov na pôde Parku Angelinum neďaleko Domu božského srdca s označením svätojakubskej cesty. Tá dokonale korešponduje s tvorbou a témami, ktoré tento umelec súkromného štúdia sochárstva často stvárňoval. Typické pre jeho sochy sú motívy ženy, rodiny, medziľudskej lásky. Pokojné zobrazenie objímajúcej sa rodiny navrhuje priestor na vydýchnutie blízko ruchu mesta s okolitými lavičkami a hladkou plochou Löfflerových kontúr.

Rodina, 1966

3. Ján Mathé

Košický rodák a jeden z najviac zastúpených umelcov na pôde košických sídlisk. Ján Mathé tvoril väčšinu svojho života diela v abstraktnej podobe, a to postupne a vlastnou koncepciou od štúdií realistickej sochy. Jeho sochy motívy vyjadrujú, nepopisujú. Základným pilierom Mathého je téma života – oslava bytia, zahĺbenia sa do seba, potomstva, rodiny. Veľké množstvo ukrytých sôch nájdeš práve tu na Severe. Po preštudovaní si celej knihy Atlas sôch je zrejmé, že najstaršie umiestnená socha Jána Mathého v Košiciach – Žiaci – stojí na priečelí budovy Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej z roku 1957, kedy mal umelec iba 35 rokov. Ešte vtedy výrazne realistické zobrazenie ilustruje mladého muža a ženu/študenta a študentku s pomerne vyspelým zjavom na stredoškolské pomery.

Osobitne výnimočným je skúmanie na prvý pohľad podobných, no v skutočnosti úplne odlišných feminínnych sôch Pohoda (Sediaca žena s kvetom) a Dievča s holubicou. Prvú nájdeš uprostred relaxačného priestoru Domova dôchodcov na Garbiarskej ulici. Tu si nerušene sedí, zatiaľ čo málokto z ubytovaných či zamestnaných tuší, o akého sochára či dielo ide. Na rozoznanie ale všetkým slúži autorov podpis, ktorý je vskutku ťažko viditeľný na jeho ďalších sochách. Druhou je nežný portrét bozku dievčaťa s holubicou s jemnými tvarmi a zopätými rukami. Tá sa nachádza v areáli Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie na Hlinkovej ulici. Hneď vedľa je taktiež umiestnená Biomorfná hmota (Kosť) a majestátne súsošie Odpočívajúca rodina V. na Námestí Jána Mathého, ktoré bolo premenované v roku 2013 počas titulu EHMK – Európske hlavné mesto kultúry.

O Češúcej sa VI. (Žena), 1966 a viac o Jánovi sa dočítaš v samostatnom článku s manželkou Evou Mathéovou tu.

Dievča s holubicou, 1966
Žiaci, 1957
Odpočívajúca rodina V., 1965
Pohoda (Sediaca žena s kvetom), 1978
Pohoda (Sediaca žena s kvetom), 1978

4. Josef Václav Myslbek

Monumentálny realista a ústredná postava z prelomu 19. a 20. storočia českej sochárskej histórie. Myslbek sa prevažne zaoberal témami spojenými s českým národným obrodením, tvoril portréty, súsošia, náhrobky, reliéfy, podobizne, pomníky, medaily. Vrcholom jeho kariéry je kolosálne vyobrazenie sv. Václava v jazdeckej pozícii na najznámejšej pešej zóne v Prahe a rovnomennom Václavskom námestí. Myslbekovi trvalo 30 rokov, kým ju dotiahol k jej finálnej verzii v roku 1924. V 1979 roku sa v železiarňach/strojárňach ČKD Blansko odliali podľa predlohy Myslbekovho žrebca dva bronzové odliatky, ktoré mali metaforicky uchovať československú afinitu medzi dvomi univerzitami v Prahe a Košiciach, kde boli aj následne umiestnené.

Žrebec Ardo, znázorňujúci oldenburské plemeno z vojenského pražského žrebčinca, si v Košiciach už prežil pár nemálo bizarných rozhodnutí a presunov – v roku 2001 sa návrhom vtedajšieho primátora Rudolfa Schustera presunul z pôdy Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie do centra mesta na rohu Zvonárskej a Orlej ulice. Napriek pobúreniu a rozkolu v košickej spoločnosti sa Ardo na novom mieste usadil na nasledujúcich desať rokov a vyslúžil si post turistickej atrakcie a orientačného bodu. V 2012 bol Ardo zosadený aj za opätovného nesúhlasu tých, ktorí si naň zvykli, a vrátil sa na svoje pôvodné miesto. Minulý rok bol v centre mesta nahradený novým odliatkom s menom Cassa od anonymných autorov.

Žrebec Ardo, 1889, 1979

5. Anton Cepka

Antona Cepku poznajú mnohí ako zakladateľa československého šperku, v dobe kedy sa táto disciplína v Európe začínala postupne osamostatňovať. Umelcova tvorba avšak presahuje aj do vonkajších sochárskych diel z geometricko-abstraktných odnoží výtvarného umenia 20. storočia. Kinetickú plastiku II. v hojne umeleckými dielami zastúpenom areáli Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie je preto ťažké minúť – futuristicky sa týči ponad hlavy študentov i akademikov UVLF.

6. Herta Ondrušová-Victorinová

Za jednu z najkrajších foriem skrášľovania verejného priestoru v Košiciach si nepochybne zaslúži patričné ocenenie Herta Ondrušová-Victorínová. Nemecký pôvod, české a poľské štúdium, pražská moderna 30. rokov, antifašistické zanietenie, útek do Košíc a v poradí druhé, mozaikové manželstvo s Karolom Ondrušom. Obaja nesú podiel na fakte, že takmer na každom sídlisku v Košiciach sa nachádzajú rozsiahle i menšie, hravé, ručne robené obrazce z širokého spektra farieb a tvarov. Jedny z ich prvých mozaík boli umiestnené v pôvodnej košickej plavárni, terajšej Kunsthalle. Hertino dielo Zdravie kedysi nepopierateľne zdobilo predný vchod na Poliklinike Sever, no dnes ju objaví iba pozorný sledovateľ okolia uprostred tmavej bordovej steny a graffiti nápisov. Nielen dielo Zdravie ale i samotná autorka, ktorá cez dve dekády vytrvalo pracovala na dekorovaní verejného priestoru pre budúce generácie, si zasluhuje tvoje povšimnutie.

Zdravie, 1964

7. Neznámy autor

Napriek tomu, že kniha Atlas sôch obsahuje nákresy a súradnice približne dvesto umeleckých objektov v meste Košice, isté množstvo z nich nemá priradeného autora či rok svojho vzniku. Nové informácie ohľadom nepoznaných údajov môžu poslúžiť k vylepšeniu udržateľnosti sôch a mozaík v meste. Ak máš o týchto dielach nejaké info, pokojne nám napíš na hello@invisiblemag.sk.

Žena s džbánom, 1984

Atlas sôch – Povojnové umenie v uliciach mesta Košice je publikáciou Východného pobrežia & Creative Industry Košice z roku 2015. Jeho autori si za úlohu stanovali zmapovanie vonkajších sochárskych a keramických diel na sídliskách Košíc a v centre mesta. Nájdeš ho v predaji v ArtForum Košice a na stránke Východného pobrežia.

Pre zhromaždenie informácií o umelcoch boli použité verejne dostupné články a médiá.


Mohlo by ťa zaujímať