Snaha zmeniť svet

O cenách Radio_Heads Awards, angažovanosti, undergrounde či slam poetry, sme sa bavili so Samčom bratom dážďoviek 

Pri návšteve Družstevnej pri Hornáde má človek pocit, akoby sa nachvíľu zastavil čas. Dostanete sa sem cez typickú plechovo-betónovú železničnú stanicu v Kostoľanoch, kde sa nachádza typická staničná krčma, ktorá je v súčasnosti otvorená cez okienko. V Družstevnej sa ale nachádza netypické Ekocentrum Sosna a jeho zakladatelia sú zhodou okolností rodičmi legendy slovenskej experimentálnej hudby – Samča, brata dážďoviek. V podkroví ich rodinného domu sme spovedali tento šialený výbuch kreativity, ktorým Samčo určite je. 

Košické vzduchoprázdno

„Vyrastal som v Košiciach, kde na rozdiel od Prešova hudobný underground prakticky neexistoval a nebola tu ani koherentnejšia alternatívna scéna. Vo vedeckých prácach a článkoch o slovenskej alternatívnej scéne od 80. rokov až dodnes sú Košice spomínané len zriedka. Väčšinou ti zo starších kapiel, ktoré reálne koncertovali napadne Kolowrat. Liter geňa sú síce legendárny ale nemajú takmer žiadne nahrávky a mali len minimum koncertov. Lesní speváci detto. Vždy som mal pocit, že som sa ocitol v meste, v ktorom neexitovala žiadna podobná tradícia. Samozrejme, bolo tu pár kamarátov, ktorí sa tomu venovali ale to boli skôr ojedinelé pokusy (napr. Peťove ruky).

Hľadal som sa teda dosť dlho. Prvých fanúšikov na východnom Slovensku som mal v Sabinove a v Prešove. Sabinovská scéna mala už svoje vlastné mená, napríklad Dalla Matina Alla Sera alebo Vaginálny paraziti, ktorí spolu s Britney Porn patrili k tým extrémnejším skupinám. Existovalo aj niekoľko desiatok gitarových kapiel, ktoré nemuseli vôbec vytŕčať, ale tvorili jednu súvislú scénu. Prišiel si do Sabinova na nejakú ohníkovačku s dvesto hipisákmi, všetci si hrali, maľovali a jamovali – bola tam proste komunita, za ktorou chodili aj ľudia z Košíc.“

Kresťanstvo a jeho spätosť zo slovenskou spoločnosťou ma svojím spôsobom fascinuje. Fašistické trendy som vnímal už od ich začiatku

„Kontakt s kresťanským svetom bol pre mňa kultúrny šok, s ktorým som sa chcel vyrovnať. Rovnako ma zaujímajú i s ním súvisiace kultúrne vzorce, ktoré sú prelezené slovenskou spoločnosťou. Nejde len o obrázky s Ježiškom a veselé kresťanské pesničky – vždy je za tým aj hlbšia definícia spôsobu, akým fungujú spoločenské štruktúry na Slovensku. Funguje tu istá hierarchia a ovládanie ľudí skrz strach a represiu. Asi pred desiatimi rokmi som urobil multižánrový remix rímskokatolíckej omše, v ktorom sú prvky folku, elektronickej hudby alebo noizu, no štruktúra omše je zachovaná. Páčilo sa to aj viacerým katolíkom a chceli tým lákať svojich kamošov na vieru. Bol som inšpirovaný tým, že som čítal, ako sa niektorí duchovní vymedzujú voči moderným trendom v sakrálnej hudbe. Jasne existuje nejaký kresťanský rock, ale to je ešte nič. Počuli ste už kresťanský noiz alebo plunderphonics či techno? Práve toto som sa snažil nejako implikovať, napríklad počas prijímania eucharistie som tam namixoval tanečnú hudbu. Nie je to úplne techno, ale je to taká tanečná časť. Svojho času mi prišli národné a kresťanské témy ako dosť nespracované v slovenskej spoločnosti. Je to kultúrny rámec, v ktorom sa nachádzame a pohybujeme ale málokto tento rámec spochybňoval nad hranicu obyčajných vtípkov či priamočiarej paródie. Vzostup radikálneho nacionalizmu a neonacizmu na internetoch som registroval už v dávnych časoch, keď si to málokto všímal. Robil som remixy náckov v čase, keď nikto netušil že existujú. Teraz je z toho samostatné odvetvie internetovej pop-kultúry. Bavilo ma na to upozorňovať vtedy, keď to bolo ešte úplne nepokryté a mohol som preskúmať tieto temné vody.“

Mám okolo 50 albumov. To, že sa Rádio hlavy pritrafili práve tomuto bola skôr zhoda okolností

V roku, keď som vyhral Rádio hlavy, bol vyvíjaný istý tlak na Rádio_FM a Rádio Devín, aby medzi kategórie tejto ceny pridali i experimentálnu hudbu, pretože na Slovensku je táto scéna dosť veľká. Napríklad bratislavská experimentálna elektronická scéna je fenoménom, ktorý nemá obdobu ani v Čechách. Vydal som dosť angažovaný album, na ktorom som mal dobré spolupracovníčky Kiku a Lucinku, a teda Robo Rybolov a Omražťok (dnes skôr známa ako Vlčia mačica). Záverečný súboj sa odohrával medzi mnou a Martinom Burlasom. Burlas ale urobil asi až príliš experimentálnu nahrávku a oni chceli niečo jasné a dôrazné. Proste  nejaký statement a Album ÁTTÖRŐ ERŐ je práve taký. Veľa piesní na ňom súvisí napríklad so vzostupom neonacistických strán na Slovensku a náboženského národoveckého fanatizmu. Inak ide o zbierku nahrávok za jeden rok bez jednotiacej témy. Zhrnul som iba nahrávky, ktoré som v tom roku urobil a povedal som si, že ho vydám 31. decembra tesne pred polnocou, aby to nestihlo vyhrať žiadnu anketu o najlepší album roka. Takže v tomto ohľade to bol dosť podraz.“

Majstrovstvá Slovenska v slam poetry som v roku 2018 vyhral, v rámci Európy som sa umiestnil niekde v polovici

K slovenskému slamu som sa dostal cez ten český. Moje prvé vystúpenia boli v Čechách, kde je scéna už riadne zakotvená. Je z toho dobrý biznis – kvalifikácie na majstrovstvá sú v každom väčšom meste a na majstrovstvá chodí 1000 ľudí. Na Slovensku vtedy scéna pozostávala zhruba z desiatich ľudí, takže stačilo prísť do Štiavnice a zúčastniť sa. Pomalinky sa to ale snažíme budovať a medializovať. Pred Majstrovstvami Európy som poznal len slovenský a český štýl slamu. Z hľadiska prístupov bola Európa veľmi pestrá. Každá národná scéna to robí inak, má iný štýl a témy. Veľkým prínosom bol pre mňa napríklad poznatok, ako dobre sa maďarčina hodí na politické slamy plné hnevu. Veľmi ma potešilo, že ma vychválil človek, ktorý slam založil – Marc Smith. Na Európe som skončil trinásty, čo je asi niekde v polke. Not great not terrible.“

Kniha, ktorú napísala umelá neinteligencia

Svet sa nám nestal je výstupom z môjho dlhodobého projektu s názvom Umelá neinteligencia. To ona je vlastne autorkou tejto knihy. Knihu teda napísal robot a nie jeden. Keď som zistil, že existujú roboty, ktoré keď ich nakŕmiš vstupným textom sa na jeho základe naučia hľadať štruktúry, bol som nadšený. Moja kniha bola napísaná prostredníctvom umelej inteligencie RNN. Táto nie je veľmi dokonalá, nevie čo je syntax a trénuje sa po znakoch. Výstupný text má znaky robotickej šmtlavosti, a teda vidíš, že tú knihu nepísal úplne príčetný človek. Práve v tomto ma to bavilo asi najviac. Chcel som vedieť, akým spôsobom sa zdeformuje vstupný text. Základom knihy sú Facebookové statusy od robota menom Andrej Dadanko, ktoré vznikli tak, že som natrénoval robota na korpuse 40 MB Facebookových diskusií na vyhrotené témy, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Z tohto robota sa tak stal spriemerovaný Facebookový diskutér. Tým pádom sa stal veľmi rýchlo vulgárny – píše Caps Lockom, volí Kotlebu a na každého útočí. Dadanka som neskôr nasadil i na Facebook. Bol to vlastne taký inverzný Turingov test, ktorý spočíva v tom, že ak robot presvedčí zhruba tretinu respondentov, že nie je robot, tak ním prešiel. Dnes je to ale naopak. Keď si čítaš komentáre, ktoré píšu živí ľudia, tak máš často pocit, že ich píše robot. Andrej Dadanko každopádne Turingovým testom väčšinou neprešiel, lebo málokto s ním bol schopný viesť dialóg, pár ľudí sa ale našlo. V knihe sú tiež diela robotov, ktorí generujú národoveckú poéziu, predvolebné programy, motivačné citáty, geografické názvy a kandidátne listiny politických strán. Vydalo to Fórum pre architektúru a média v Brne. Proces vydávania trval zhruba tri roky a korona bola jedným z dôvodov prečo sa nám to nakoniec podarilo, pretože dať dokopy takýto náhodný bullshitový text je makačka. Autorka grafického dizajnu Lucia Repašská pochádza zo Spišských Vlachov a urobila dizajn, ktorý je rovnako lacný, ako je lacný aj text knihy. Vidíš tam grafiku webu 1.0 z 90. rokov, teda z čias, keď boli ľudia prvýkrát očarení počítačovou grafikou.“

Mystérium slovenského malomesta

„Jeden z produktov môjho cestovania je to, že mám prejdených veľa miest, na ktoré nikto veľmi nechodí. Mám zčasti korene aj na dolnom Zemplíne, čo je fascinujúci kus sveta a je to láska na celý život. Niekde odtiaľ asi pramení moja chuť robiť tieto prednášky. Ten kraj mám proste prelezený. Všetci robia cestovateľské prednášky o otrepaných turistických miestach, ktoré každý pozná a sú v každej príručke a dokumente. Mňa zaujíma robiť prednášky o miestach, ktoré sú úplne ignorované, no zároveň sú to mestá, ktoré majú svoju históriu a genézu. Rozprávam o tom, prečo vyzerajú tak, ako vyzerajú a ako vyzerá život v nich. Väčšina týchto miest sa nachádza na Zemplíne. Sú to také malé komunistické normalizačné mestečká, ako napríklad Vranov nad Topľou, Trebišov, Čierna nad Tisou alebo Medzilaborce. Prednášky sú tým pádom väčšinou zamerané na urbanizmus ale spolu s tým hovorím i o histórií či spoločenských kontextoch. Celé je to zamerané na najbizarnejšie veci, ktoré tam nájdeš a na to, že aj toto sú fleky, kde ľudia žijú a musia tam niečo robiť. Občas robím i neautorizovaného sprievodcu. Nemyslím si, že existuje autorizovaný sprievodca v tomto kraji, a tak tu robím takého animátora zájazdov.“

Zvukový dokument o pandemickom svete

Album Rádio Karanténa rock ešte len vyjde, keďže ho podporil Fond na podporu umenia. Pôvodne to ale bola moja reakcia na to, ako pred rokom a pol uzavreli svet. Začal som robiť série videí o tom, ako vyzerá karanténny svet, vyprázdnené ulice bez premávky, hlásenie miestneho rozhlasu a o tom, že sa treba chrániť. Proste som začal robiť taký zvukový dokument. Neskôr sme urobili aj pár pesničiek, či už ja alebo aj iní hostia. Ľudia mi začali posielať vlastné nahrávky vrátane Andreja Klobúšnika, Dani Citrákovej a Miška Krakovského. Súčasťou Karantény rock sa stalo dosť veľa ľudí. Z materiálu, ktorý mám chcem urobiť zvukovú a video kompiláciu. To, že to vyjde až teraz je ale veľmi dobre načasované, pretože skutočné Rádio Anténa Rock zaniklo. Urobil som dokonca koncert, kde som toto rádio pochoval. Takže nakoniec sa to premieša aj s paródiou aj keď to nebolo pôvodne zamýšľané.“

Undergroundový festival 

Tento festival je niečo ako učiteľ obrany proti čiernej mágii v Harrym Potterovi. Každý rok je iný a koná sa na inom mieste, väčšinou niekde v Košiciach. Snažím sa nájsť kapely, ktoré nezvyknú koncertovať alebo kapely, ktorých koncert si chcem sám pozrieť. Viacero zaujímavých kapiel zažilo svoj debut práve na takomto mini-fesťáku. Jedným z nich je legenda z Malovesky MC Zloba. Mal som tam aj topolčiansku kapelu Zle, ktorých cieľom je hrať zle. Sú to síce profi muzikanti ale majú rozladené nástroje a podobne. Potom tu začínal i Leopardón, zaujímavý introvertný pesničkar zo Žiaru nad Hronom. Snažím sa tam dostať takýchto neobjavených muzikantov, aby som im ukázal, že každý má právo koncertovať lebo koncerty sú fajné.“

V divadelných projektoch väčšinou pôsobím na viacerých pozíciách 

S divadelnými projektami je to rôzne. Napríklad pri inscenácii Smrť Antigony dali hudbu urobiť mne. Lo-fi typ elektroniky, ktorý robím sa ale úplne nehodil a to asi preto, že tam chceli fujaru. V kapele Verejné deti mám fujaristu menom Ľubenko, ktorý žije v Bratislave. Jeho fujaru som teda nahral a urobil som jej post produkciu. Napadla ma pri tom jedna veta, ktorú som si kdesi zapísal do zápisníka: Kde sa končia argumenty tam začína fujara! Spolupracoval som aj na predstaveniach Mira Tótha, kde som bol herec, no zároveň som tam robil i hudbu. Bol som členom orchestra Musica Falsa et Ficta, čo je Mirov improvizačný orchester. Tiež tu je divadlo Laserová romance, ktoré vzniklo na základe knihy od Ladislava Šerého. To sme robili v Ha-Divadle s Matyášom Dlabom. Hudobnú zložku zabezpečil Standa Filip z Ješte jsme se nedohodli, no spolupracoval som na tom aj ja. Väčšinou keď robím v divadle je to tak či tak na pomedzi divadla, hudby a performance.“

Demokracia a angažovanosť

Beriem to tak, že keď chceš mať slobodu, tak si ju musíš vydobyť. Hlavne v končinách ako je východné Slovensko. Súčasťou angažovanosti je aj to, keď pomáhaš organizovať koncerty iným umelcom, lebo sa pokúšaš pretlačiť niečo, čo sa ti páči do verejného priestoru. Snažíš sa, aby bol takýto typ hudby etablovaný a aby naň ľudia mali podmienky. Je to nejakým spôsobom snaha zmeniť svet. Ten prvý level je, že na veci poukazuješ a komentuješ ich, vyšší level ale je to, čo naozaj robíš a čomu sa venuješ a ja sa venujem kultúre. Vážim si ale aj enviromentálnych aktivistov a hral som aj na niekoľkých klima kempoch. V Brne som pomáhal so všeliakými, protestami, demonštráciami či blokádami  vystúpil som aj na protestoch Za slušné Slovensko. S Peťom Kalom sme dokonca robili anti-akciu na Deň žien. Smer usporadúval v Košiciach gala večer krátko potom, čo zabili Jána Kuciaka. Urobil sme proti-demonštráciu oproti spoločenskému pavilónu, kde sa to malo odohrávať. Prišli sme tam síce iba piati ale stačilo to na to, aby sa meeting  zrušil. Hral som tam piesne Pavla Hammela, ktorý mal na oficiálnom mítingu vystúpiť. Napríklad Baladu o smutnom Jánovi. Je predsa jasné, že by tam túto pieseň Hammel určite zahral.“


Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zdieľaj nás na sociálnych sieťach:

Mohlo by ťa zaujímať