Tipy piatich Košičanov #3: Práca z domácej izolácie podľa arteterapeutky, hercov či módnej návrhárky

Povráva sa, že ak sa počas karanténneho obdobia a izolácie v domácom prostredí nenaučíš aspoň jednu novú zručnosť, premrhal/a si svoju možnosť osobného rastu. Ako dvojmesačnú fázu spojenú s koronavírusom vnímajú umelci z metropoly východného Slovenska? V treťom vydaní seriálu Tipy piatich Košičanov odpovedajú herci divadla NA PERÓNE, arteterapeutka, uznávaná módna návrhárka a organizátorka keramických workshopov.

Ida Sandor / módna návrhárka

Na tomto období pozitívne vnímam spomalenie. Myslím si, že je skvelé, ako sme sa spoločne zomkli a k mimoriadnemu stavu koronavírusu pristupujeme zodpovedne a dodržujeme obmedzujúce nariadenia. To najlepšie, čo môžeme urobiť, je zachovať si pozitívne myslenie a veriť odborníkom, ktorí tvrdia, že doposiaľ po každej kríze nastalo zlepšenie situácie.

Čo sa týka mojej pracovnej náplne, iba chvíľu som si mohla vychutnať vytúžený oddych po predchádzajúcom náročnom období. Šitie rúšok som brala ako povinnosť a sama som neváhala sadnúť si za šijací stroj a pracovať do vyčerpania. Použila som dokonca aj látky, ktoré som mala pripravené na budúcu kolekciu. S mojím tímom šijeme ergonomické rúška z kvalitnej látky a mnohé sme rozdali zadarmo. Okrem iného sa snažím aj vzdelávať hlavne v jazykoch a marketingu, pretože v budúcnosti chystáme e-shop pre moju značku.

Linda van Dalen / arteterapeutka

Moje arteterapeutické centrum CHAT sme zatvorili ešte pred oficiálnym nariadením, pretože sme nechceli riskovať. Zo dňa na deň som odrazu mala prázdny kalendár a nevedela som, ako dlho to potrvá. Najprv som sa začala venovať úlohám, ktoré som dlho odkladala a čoskoro som si uvedomila, že mám konečne priestor robiť veci, na ktoré mám chuť – čítať, cvičiť, viac sa o seba starať, pravidelne jesť a variť. Pochopila som, že už nechcem žiť v takom uponáhľanom životnom tempe, ako predtým a to vnímam veľmi pozitívne.

Pracujem prostredníctvom osobného kontaktu, a preto nemôžem robiť terapie online. Napriek tomu sa venujem činnostiam spojeným s fungovaním centra ako napríklad účtovníctvo či plánovanie vízií a misií. Je tiež dôležité mať od svojej práce odstup, aby sme sa na ňu vedeli pozerať reálne. Súčasný stav preto vytvára ideálne podmienky na rast a dôležité rozhodnutia. Myslím si, že každý koniec je začiatkom niečoho nového a vďaka životným skúškam dokážeme rásť. Mali by sme preto na sebe pracovať a starať sa o seba s láskou.

Jana Wernerová / herečka

Keď sa všetko okolo nás začalo spomaľovať a zastavovať, pociťovala som návaly šťastia a radosti, ako keď som bola malá. Dojato som sa dívala na kvitnúcu čerešňu pred naším domom a nemohla som z nej spustiť oči. Teraz mám pocit, že sa všetko vracia späť „do normálu“. Niekoľko týždňov sme nikam nechodili a keď sme nedávno museli vyjsť z domu, všade bolo plno ľudí a áut. Mám z toho preto trochu zmiešané pocity. 

Až na pár výnimiek, sa s mojím partnerom snažíme vstávať a chodiť spať v rovnakom čase – nechceme si rozbiť rytmus. Každý deň si nastavíme, čo chceme a budeme robiť, pracujeme na tom, aby sme boli čo najviac produktívni. Ako divadelníci sa venujeme scenáru nového predstavenia a veľa času tiež trávime rozhovormi o vízii a nastavení nášho nového priestoru. Sme tiež učitelia na konzervatóriu a učíme online, takže sme stále v kontakte so svojimi študentmi. Ako partneri trávime veľmi veľa pekného času na našej záhrade, sadíme, hrabeme sa v hline, a hoci sme si to spočiatku ťažko priznávali, nebojíme sa aj oddychovať. Aj keď to môže znieť ako klišé, verím, že nazretie do nás samých môže pomôcť v tejto situácii. Chvíľami to nie je nič príjemné, ale človek tak príde na kadečo zaujímavé o sebe samom. 

Peter Kočiš / herec

Celkové zastavenie počas koronavírusu u mňa spôsobilo to, že mám možnosť a priestor vrátiť sa k veciam, ktoré som mal rád a myslel som si, že sa k nim už nikdy nevrátim. Viac sa pozerám a snažím sa aj vidieť – čo sa predtým stávalo len zriedka. Snažím sa vnímať a zapájať všetky zmysly a dívať sa na veci inak. Okrem toho som mal šťastie, že som ostal doma so svojou partnerkou, ktorá tvorí súčasť môjho umeleckého života, takže môžeme tvoriť ďalej a verím, že keď to prehrmí, budeme našich fanúšikov a divákov môcť pozvať na naše nové predstavenie. Podľa mňa je jedným z účinných nástrojov, ako prekonať toto obdobie smiech a humor a nebrať všetko príliš vážne.

Ester Šefčíková / organizátorka keramických workshopov

Keďže som kvôli pandémii musela prerušiť svoju pracovnú činnosť, dočasne som odišla do blízkeho Maďarska, kde žijem až do odvolania u otca, akademického maliara, uprostred Slanských vrchov. V tomto prostredí som vyrastala, a preto tu mám svoj keramický ateliér v pôvodnej verzii – každý deň modelujem umeleckú či úžitkovú keramiku a učím sa dejiny umenia. Taktiež sa pripravujem na nový školský rok, aby som deťom v škôlkach a školách, kam chodievam vyučovať, vedela ponúknuť viac.

Mám pocit, že vývoj koronavírusu a súvisiacich opatrení v ľuďoch prehĺbil oveľa viac tie činnosti a vlastnosti, ktoré cítili aj predtým. Pre mňa osobne ide o prehĺbenie možnosti spoznať samu seba v introspekcii. Rovnako verím, že odvekým liekom je okolitá príroda, ktorá pomáha prežiť aj ťažšie časy. Okrem keramiky sa živím aj predajom preparátov z liečivých rastlín, takže každému vrelo odporúčam zber bylín, ktoré aktuálne rastú a liečia aj vírusy, ako pľúcnik lekársky či žihľava dvojdomá.

Zdieľaj nás na sociálnych sieťach:

Mohlo by ťa zaujímať