Ako efektívne využiť čas doma počas koronavírusu?

Čas strávený v domácnostiach sa v posledných týždňoch zvýšil na maximum. Ako sa dá pracovať z domu a kreatívne využiť svoj potenciál? Aké nové záľuby si osvojiť? Piatich Košičanov z predošlých článkov sme sa opýtali na tipy, ako si efektívne vypĺňať čas a zároveň na ich dojmy z aktuálneho diania na Slovensku i vo svete. V prvej časti nájdeš odpovede zbormajstra Dómu sv. Alžbety Viliama Gurbaľa, inovátorky Márie Virčíkovej, umelca Helmuta Bistiku, doktorandky histórie Danky Kušnírovej a stavebného inžiniera Štefana Tkáča.

Viliam Gurbaľ / dirigent a zbormajster Dómu sv. Alžbety

Všimol som si, že toto obdobie nás dokázalo predovšetkým spomaliť. Zrazu je na prvom mieste ochrana nášho života i našich najbližších. Napriek prebytku času, ktorý trávim doma, je stále náročné stíhať všetky moje aktivity. Som učiteľ na ZUŠ, poslucháč Katolíckej univerzity a tiež študent košického konzervatória. Venujem sa prepisu starých rukopisov, teda nôt, ktoré sa nachádzajú iba v archívoch. Dnes je možné navštíviť rôzne digitálne knižnice online, a tak trávim desiatky hodín vyhľadávaním starých skladieb. Robí mi obrovskú radosť, keď nájdem peknú, krásnu hudbu, ktorá bola napísaná pred 250 rokmi a ktorú dnes už nikto nepozná. Uvediem aj príklad skladateľov ako Zeiler, Jacob, Oehlschlägel, Colonna, Canniciari, Lorenzani. 

Súčasná situácia mi pomohla uvedomiť si, aké doležité je byť zodpovednejší jeden voči druhému a ohľaduplný voči rizikovým skupinám a starším ľuďom. Tiež vnímam, že si naša spoločnosť zvyká na upustenie od istých stereotypov, ktoré boli doteraz v poriadku a robili nás výkonnými. Zvykli sme si konať a nakupovať často a rýchlo – mnoho vecí sa nám podsúvalo až pod nos, stačilo kliknúť, objednať. Dnes je potrebné viac premýšľať, čo a koľko toho naozaj potrebujeme.

Už 30 rokov hrá v najväčšom kostole na Slovensku. Chrámový organista & dirigent Viliam Gurbaľ

Mária Virčíková / technologická inovátorka v Matsuko

V súčasnosti sa veľmi teším, že nám funguje home-office. Firmy, ktoré vyvíjajú digitálne produkty majú veľkú výhodu. V Matsuko radikálne inovujeme spôsob komunikácie na diaľku – tento čas preto vnímame ako životnú príležitosť. Zrýchľujeme vývoj produktu, nabrali sme nových ľudí do tímu aj zo zahraničia. Zároveň súcítím s ostatnými podnikateľmi, ktorých možnosti sa značne obmedzili. 

Vo voľnom čase sa viac venujem mojej malej dcérke, rodine, a aj sebe samej. Napríklad rekonštruujeme dom, zhotovili sme novú knižnicu, záhradníčime. Robím presne tie veci, ktoré som vždy chcela, ale nevedela som si na ne nájsť čas. Veľa čítam, robím webovú stránku, pretriedila som si svoje veci, hrám hry a rozvíjam sa pomocou online kurzov. Čo sa týka opatrení, striktne sa zdržiavame iba doma. Základné potraviny si objednávame cez e-shopy a už sme si aj niečo sami zasadili. Taktiež sa v rámci svojich možností snažím pomôcť ostatným – podporujem niekoľko umelcov, zapojila som sa do výzvy Kto pomôže Slovensku a plánujem si zakúpiť lístky do kina Úsmev na predstavenia v budúcnosti.

Vyvíja 3D hologram pre virtuálny teleport. Mária Virčíková z Matsuko o technologických inováciách

Helmut Bistika / umelec a pedagóg špecializovaného zariadenia pre hluchoslepých

Po prvotnom šoku, ale aj strachu, ktorý nám vzal slobodný pohyb do zamestnania a ktorý je pre nás tak negatívny, som postupne začal oceňovať čas a pokoj na moju prácu a tvorbu v ateliéri. Keďže som v mojom povolaní závislý na kontakte s ľuďmi, musel som obmedziť stretnutia a sústrediť sa na seba samého, čo mi v budúcnosti snáď prinesie načerpanie nových vedomostí, inšpirácií, energie. Podľa mňa je najlepším liekom pre zvládnutie tohto obdobia záujem o niečo – čokoľvek, čo v nás vyvoláva príjemné pocity, zanietenie a chuť tvoriť a objavovať. Je to rovnako priestor pre inovácie a kreatívne riešenia – mňa osobne kríza zastihla nepripraveného, čo sa týka nakúpeného výtvarného materiálu. Objavil som však obyčajný papier, z ktorého som začal vytvárať malé sošky.

Tisíce foriem anjelov ho naučili hendikepované deti. Provokatívny Helmut Bistika z Medzeva

Danka Kušnírová / vydavateľka a doktorandka na FF UPJŠ

Odkedy som sa vrátila zo zahraničia a som v domácej karanténe, trávim oveľa viac času čítaním kníh, ktoré priamo nesúvisia s mojou prácou. Mám konečne čas zamerať sa aj na literatúru, ktorá ma osobne zaujíma, veľmi som si napríklad obľúbila životopisy. Rovnako sa mi páči aj iniciatíva aplikácie Google Arts and Culture, ktorá predstavuje zaujímavé články, digitálne prehliadky zbierok múzeí, fotografické zbierky a množstvo ďalšieho. 

Vďaka už spomínanej digitalizácii môžem pracovať relatívne bez problémov aj z domu, aj keď pravdepodobne príde čas, kedy mi začnú chýbať knižnice a archívy. Verím, že dovtedy sa situácia aspoň čiastočne normalizuje. Pred nejakým časom som sa taktiež začala učiť španielsky online, podobné kurzy som predtým prechádzala dosť nepravidelne. V súčasnosti je to každodenná záležitosť. Aj keď sa to možno nezdá ako prevratná myšlienka, skutočne sa sústredím na pozitívne myslenie. Napriek tomu, že mi pandémia, tak ako mnohým iným, narušila okrem iného aj cestovateľské plány, snažím sa príliš sa na to neupínať. Aj ku karanténnym opatreniam si zachovávam pozitívny prístup. Myslím na to, že tieto pravidlá pomôžu tomu, aby som bola zdravá a rovnako aj ľudia okolo mňa.

Mladí archivári z tímu HistoricKE odhaľujú staré príbehy o Košiciach

Štefan Tkáč / stavebný inžinier, vysunutý pracovník pre medzinárodné vzťahy TUKE v Ázii

Keďže sa doba trošku spomalila, miestami až zastavila, ľudia si začínajú uvedomovať reálne hodnoty. Odrazu majú viac času jeden na druhého, silnie komunikácia o hmatateľných a nie abstraktných veciach. Tiež si myslím, že Slováci si konečne uvedomia cenu svojho času a to, že väčšina prác sa dá pohodlne robiť z pohodlia domova. To by neskôr mohlo viesť k celkovej forme, požiadavkám a prístupe k jednotlivým pracovným pozíciam na Slovensku.

Pracujem ako vysunutý pracovník pre medzinárodné vzťahy TUKE pre juhovýchodnú a východnú Áziu a som zároveň docentom a vedúcim programu architektúry a stavebného inžinierstva na American University of Phnom Penh v Kambodži. Vzhľadom nato, že celý náš campus je postavený na forme tzv. flipped classroom za pomoci digitálnych platforiem Canvas a D2L v kooperácií s University of Arizona a Fort Hays State University, svoju prácu môžem robiť naplno z obývačky a prakticky kdekoľvek na svete. Aj to je jeden z dôvodov, prečo transformácia výučby na dištančnú formu, ktorú sme zažili v Kambodži doslova zo dňa na deň, nebola až takým šokom. Aktuálne prednášam z kancelárie na Taiwane pre mojich študentov v Kambodži, kde jediným doterajším problémom bol prechod z 220V adaptérov na 110V a iné časové pásmo. Dištančná forma práce mi tiež rozviazala ruky – čas, ktorý som pôvodne venoval na cestovanie za prácou, využívam na prípravu výskumu a publikácií, ktoré som už dlhšie odkladal. 

Najlepším liekom na prekonanie pandémového ochorenia je podľa mňa čas strávený s najbližšími – v mojom prípade ide o dni strávené s manželkou, s ktorou sa kvôli mojej práci vo viacerých krajinách vidíme len sporadicky. Treba povedať aj to, že život na Taiwane počas karantény sa veľmi nelíši od života predtým, a to vďaka poznatkom z epidémie SARSu z roku 2003 a flexibilnej reakcii Taiwanu na vyvíjajúcu sa situáciu v Číne už od začiatku decembra minulého roku. To potvrdzujú aj čísla k minulému týždňu, kedy bolo na Taiwane evidovaných 339 prípadov, 50 vyliečených a 5 úmrtí na celkový počet 23,6 milióna obyvateľov. Je to naozaj podstatný rozdiel v porovnaní s inými krajinami, aj so Slovenskom. Faktom však ostáva to, že väčina prípadov je tvorená nedisciplinovanosťou a sebeckosťou ľudí nedoržiavajúcich 14-dňovú karanténu, zbytočným cestovaním lietadlom a zatajením cestovateľskej anamnézy.

Zmapoval 47 ázijských vodných elektrární na motorke a dopomohol k slovensko-taiwanskému diplomu

Zaujali ťa odpovede ľudí z Košíc na obdobie koronavírusu na Slovensku? Čoskoro ti prinesieme reakcie ďalších osobností košickej kultúry, vedy či športu.