Tours po Košiciach, ktoré si môžete spraviť aj sami a nezablúdite
O tom, či ísť na výlet so sprievodcom alebo bez, prečo si dať komínovú tour, ako spoznať mesto počas jazdy električkou, alebo obísť stredoveké Košice v tieni jeho hradieb.
V Košiciach (i inde) sú najlepší lokálni sprievodcovia
V nedeľné dopoludnia zažívajú Košice inváziu poľských turistov. Veľmi sa z nich tešíme. Ich skupinky rozoznáte podľa sprievodcov odetých v červenom, prípadne aj podľa toho, že hovoria po poľsky.
Jeden v červenej uniforme si ma ako sprievodcu po Košiciach objednal pred pár rokmi. Skupinka počúvala, on si robil podrobné poznámky. Ďalšiu nedeľu už šiel so skupinkou sám. Nič proti. Snáď len toľko, že mohli dostať ešte lepšiu prehliadku.
Ísť na prehliadku s lokálnym sprievodcom má značné výhody. Je to chodiaci update. Vie, ktorú ulicu aktuálne uzavreli, dokedy aj kvôli čomu. Poradí, na čo ísť do divadla, lebo všetky predstavenia videl, bol na vernisážach, chodí na koncerty… Vie o všetkom, čo sa deje práve v tento deň, keďže sleduje lokálne médiá. Novšie udalosti z lokálnej histórie zažil aj sám, je teda autentický. Vie aj o plánoch podujatí i víziách mesta, preto vás do neho pozve znova. Ovláda otváracie hodiny všetkého, vie, čo kde majú kvalitné. Ak aj niečo nevie, vie komu zavolať, aby sa dozvedel.
Dobrý sprievodca ukáže Maďarom to svoje (Rákóczi a Márai… ), Poliakom to ich (Ján Pavol II.. Alžbeta Piastowska… ), Čechom prvorepublikové výdobytky… Inak spraví prehliadku pre medzinárodný kongres, inak pre autobus dôchodcov, iným spôsobom teambuilding pre firmu, hravejšie pre skupinu škôlkarov. Lokálny sprievodca sa kamaráti s kostolníkmi, sprievodcami, pamiatkarmi, správcami objektov, recepčnými. To mu umožňuje zaviesť vás aj na miesta, o ktorých nevie Lonely Planet ani Google.
Viem, že suma niekoľko desiatok eur za prehliadku mesta sa môže zdať vysoká, napríklad pre rodinu. Pozrieť si niečo na internete a potom to hľadať po meste je tiež spôsob. Lepšie ako nič. No lokálny sprievodca vám dá iný zážitok. Často je to okrem znalca aj miestny nadšenec, ktorého nadšenie je nákazlivé.
Alternatívna prehliadka bez sprievodcu
Na prehliadku mesta sa možno vydať aj samotársky. Má to svoje čaro, pričom človek nemusí byť ani introvertom. Ruský spisovateľ Fjodor Michajlovič Dostojevskij to tak v Petrohrade robieval tiež, a preto vo svojej novele Biele noci píše: „I s domami sa poznám… Keď kráčam po ulici, každý akoby vybehol predo mňa, zahľadel sa na mňa všetkými svojimi oblokmi a dobreže neprehovoril: „Pánboh daj zdravia, ako sa mávate? Ja som tiež chválabohu zdravý a v máji mi pridajú ďalšie poschodie“ Alebo: „Ako sa mávate? A ja idem zajtra do opravy.“ Alebo: „Len – len že som nezhorel a pritom sa naľakal“ atď. Mám medzi nimi obľúbencov, mám blízkych priateľov, jeden z nich sa tohto leta mini liečiť u architekta. Náročky budem k nemu chodiť každý deň, aby ho, božeuchovaj, dáko nedokaličil…“ (Preklad: Ján Ferenčík.) Nuž, s domami (stromami i inými objektmi) si lepšie pokecáte, ak sa túlate sami. No aby to nebolo úplne bezcieľné, mám pre vás pár tipov.
1. Dajte si komínovú tour
Podľa kultovej knihy KSC kód z produkcie Východného pobrežia sú komíny predstaviteľmi novej monumentality. Týčia sa a takto na horizonte zvýrazňujú priemyselné body. Tie v centre už teraz aj bez dymových efektov. Tak napríklad pomníkom zašlej slávy košického pivovaru je komín (65,3 m) pietne zachovaný počas prestavby, ktorá prebiehala v rokoch 2007 – 2012. Komín sekundárne ožil aj v logu rezidencie Cassovar, ktorej názov pripomína značku tam vyrábaného vtedajšieho piva.
Základy komína, ktoré môžete objaviť v areáli Technickej univerzity, pripomínajú zlatú éru likérky ešte z čias rakúsko-uhorskej monarchie, ktorej bol súčasťou. Ďalší komín trčí z dvora Staromestskej radnice a ešte jeden vylepšuje horizont areálu Starej nemocnice, ktorý dokončili v roku 1924. Ten je dokonca národnou kultúrnou pamiatkou.
Najvyšší komín na území Košíc sa však vystrkuje z bývalej magnezitky (115 m). Svojou doterajšou funkčnosťou sa môžu pochváliť dva 100 metrové komíny v teplárni, tučný komín plynojemu v US Steele (112 m) ako aj ďalšie tamojšie komíny (111 m a 3 x 102 m).
Výškové prvenstvo (najvyššia stavba na Slovensku) už dlhší čas patrí kotvenému oceľovému stožiaru vysielača Dubník (1961), vysokému 318 metrov.
2. Nechajte sa zviezť (či až zviesť?) historickou električkou
Celú partiu môžete posadiť na historickú električku a previezť sa ňou po vopred dohodnutej trase pri príležitosti kadejakej oslavy, teambuildingu či pomaturitného stretnutia. Je to vhodné najmä pre tých, čo v Košiciach dlhšie neboli a/alebo zabudli už chodiť, len by sa vozili. V dopravnom podniku, ktorý má najdlhšiu tradíciu na Slovensku (od roku 1891), vám pomôžu vybrať taký typ električky, aby ste sa zmestili všetci. V dobrej cene je zahrnutý aj šofér i to, že si poviete, na ktorej zastávke a kedy chcete nastúpiť, ba aj vystúpiť.
Stačí zavolať na Dopravný podnik mesta Košice na číslo 055-6407407 alebo napísať na dpmk@dpmk.sk.
3. Hop-on-hop-off tour už 130 rokov v Košiciach
V metropolách, kde bujnie turistický ruch, si po svojich turisticky atraktívnych trasách cirkulujú autobusy typu hop-on-hop-off, na ktoré môžete naskočiť na ľubovoľnej zastávke a uvidíte všetko podstatné z mesta, ba v slúchadlách sa vám ozve aj sprievodcovský výklad.
V Košiciach je lacnejšou alternatívou horeuvedeného vozenie sa električkou číslo 2. (odporúčam sadnúť si v smere jazdy a naľavo). Dvojka prechádza najspektakulárnejšou trasou, ktorá vás posunie v čase aj o storočie. Spočiatku v smere od veteriny, na impozantnej Komenského ulici, kopíruje historickú prvú linku z roku 1891. Z monotónnej rovnej jazdy vás na námestí Maratóna mieru vyruší jemné, či razantnejšie, hegnutie doľava, ktoré prezradí čosi o temperamente vodiča, a zároveň vás takto koketne upozorní na nádheru budov Divízie a Východoslovenského múzea, medzi ktoré sa váš vozeň práve dostal. Vzápätí vás pošalí krátkym výhľadom na Hlavnú.
Na Hviezdoslavovej ulici vám dá čas (v trvaní jednej červenej na semafore), aby ste sa detailnejšie nadchli jemne secesnou Staromestskou radnicou s hodinami (napravo). Potom chvíľu škripotavo kurizuje bývalej jazdiarni – Športovej hale a točí sa okolo nej. Keď to starou halou ani nehne, ohrdnutá električka si to švihá po Kuzmányho ulici, občas však spomaľujúc ponúkne krátke vyzývavé výhľady smerom do centra či na budovu s najväčšou poštovou dvoranou na Slovensku.
Zabočí s odstupom od policajtov sídliacich v dvojbudove na Kuzmányho – Moyzesovej a na ďalšom semafore servíruje pohľad na Dom umenia. Pred finále ponúkne ohromujúci pohľad na Dóm sv. Alžbety, ktorý kvôli tomu akoby jej prišiel v ústrety. Aupark, najmä svojím towerom, oživí vo vás domnienku, že Košice sú veľkomesto. Železničná stanica – to je konečná, no pre mnohých len začiatok inej cesty.
Verím, že raz niekto bude požičiavať slúchadlá či spraví aplikáciu, z ktorej sa podľa GPS bodov dozvie niečo o trase tejto košickej hop-on hop-off električky, a to za cenu lístka MHD.
4. Obíďte si stredoveké mesto v tieni hradieb
Pri pohľade na mapu Košíc je centrum mesta ohraničené oválom, ktorý pôdorysne kopíruje hradby. Prejdite sa po ich obvode, resp. popod nich. Na niektorých miestach ich aj uvidíte, väčšinou ale už len domyslíte. Začnite trebárs pred Štátnou vedeckou knižnicou (Hlavná 10) a vydajte sa Vrátnou ulicou, ktorá je zakrivená práve preto, že kopíruje hradobný múr. Ten sa tiahol po vašej ľavici v 13. – 19. storočí, kým ho postupne nezačali búrať, keďže mesto sa potrebovalo rozširovať a delostrelectvo bolo už i tak dokonalejšie. V tomto úseku na mieste hradieb vyrástli domčeky, popri ktorých kráčate.
Potom prekrižujete Alžbetinu ulicu spozorujúc na chodníkoch, že pás nepravidelných dlaždičiek znázorňuje pôdorys tohto múru aj v dlažbe. Práve v tých miestach stála západná (Jozefská) brána mestského opevnenia. Most vedúci k nej je viditeľný, aby to bolo názornejšie, v lete pod ním prúdi voda.
Pokračujte čoraz užšou Vrátnou ulicou a po vašej pravici miniete trh na Dominikánskom námestí, až kým na Baštovej ulici nezočíte originálne torzo hradobného múru z 13. storočia so strieľňami.
Vydáte sa ďalej križujúc Poštovú, a následne sa Baštovou ulicou dostanete až po Zbrojničnú, ktorá vás po odbočení napravo dovedie pred dopravnú priemyslovku. Pri nej stála Horná (severná) brána mesta. Opäť objavíte v dláždení na Hlavnej vyznačený pôdorys hradobných múrov. Potom smerujte na Kasárenské námestie, kde zbadáte kúsky hradby hneď napravo od kina Úsmev.
Ďalej sa vydajte Kováčskou, lebo v tomto úseku sa priamo popri bývalých hradbách ísť nedá. Napojíte sa na nich až na ulici Hrnčiarskej. Pokračujete popri kalvínskom kostole, ktorý stojí na mieste Maľovanej brány. Ďalej smerom na Mlynskú ulicu, kde stála Mlynská brána a potom zakrivenou Zvonárskou ulicou až na Hlavnú k tzv. Dolnej bráne, ktorej priestor a okolie je už teraz podzemným múzeom, kde môžete prechádzku ukončiť.
Stihli ste teda za trištvrte hodinku obísť stredoveké Košice i lokalizovať všetkých 5 mestských brán. Ako vyzeralo trojité opevnenie i ktorými cechmi boli chránené bašty, to si môžete doplnkovo pozrieť v Remeselnom dome na Hrnčiarskej ulici, naľavo od Kalvínskeho kostola.
Milan Kolcun je spisovateľ, prekladateľ, dlhoročný sprievodca po Košiciach a spoluautor konceptu Potulky mestom Košice. Moderuje pravidelnú talkshow Bez šepkára na Malej scéne Štátneho divadla.