Tri filmy, ktoré by bez Košíc nikdy nevznikli

Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že slovenským Hollywoodom je Bratislava, nie je to tak úplne pravda. Košické prostredie je filmu viac ako naklonené. Či už spomenieme festivaly Jeden svet a Art Film Fest, Kino Úsmev, desiatky študentských či celovečerných filmov, hviezd a hviezdičiek, ktoré formujú strieborné plátno v stredoeurópskom regióne, Košice sú liahňou kvality a rázovitosti. Pozrime sa teda bližšie na tri filmy, ktoré vznikli vďaka košickému umeleckému podhubiu a ktoré by mal každý Košičan vidieť aspoň raz.

Loli Paradička

(2019, r. Víťo Staviarsky a Richard Staviarsky)

Láska, východ, peňeži! je podtitulom filmu, ktorý sa stal už počas premiérového týždňa legendou. Režisérska dvojica Rišo a Víťo Staviarski ukázali, že spojením anasoftistu a youtubera môže vzniknúť veselý film s hlbším presahom. Loli Paradička do kín opäť priniesla šarištinu, chuť a vôňu vichodňarskeho leta a záplavu hlášok, ktoré doslova zľudoveli. Aj keď sa celý film odohráva v okolí Sabinova, s Košicami ho viaže viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Okrem hviezdy Štátneho divadla Košice Michala Soltésza, ktorý sa priam bravúrne zhostil role Jožka, boli pre film zásadnou podporou i košická Filmová škola, štúdio Woont, štúdio RTVS Košice, Art Film Fest či Tabačka. Rovnako femme fatale filmu Kamila Mitrášová navštevuje  konzervatórium v Košiciach. Môžeme byť preto právom hrdí, že sme pomohli na svet jednej z najsledovanejších snímok na Slovensku.

Film ako taký je citlivým príbehom o ľudskom nešťastí i šťastí, hovorí o tých najzraniteľnejších bez pátosu, no s láskavým humorom a značnou dávkou irónie, ktoré sú Víťovi vlastné. Loli paradička nie je len letnou komédiou, je zachytením vichodňarskej duše a malým kúskom domova pre nás šicke, čo ešťi zname, skadzi sme!

Komúna 

(2020, r. Jakub Julény)

„Niektorí sa tvária, akoby disent na Slovensku ani neexistoval,“ píše v jednom zo svojich listov pre Rút Lichnerovú disident Ivan Kadlečík. Táto smutná správa prežila až do dnešných čias a fakt, že naši západní susedia sa o našich rebelov zaujímajú viac, ako my sami, je snáď ešte smutnejší.

Jeden z mála výnimočných filmov, ktoré sa snažia zachovať nám našich hrdinov v pamäti, je film Jakuba Julényho Komúna. Vynikajúco postrihaný dokument s nápaditou vizuálnou stránkou rozpráva príbeh komúny, ktorá sa zhromaždila okolo básnika, filozofa, maliara a revolučného politika Marcela Strýka. Strýko patril spolu s Bondym, Patočkom či Janom Sokolom medzi antirežimových filozofov, ktorí sa rozhodli bojovať proti neslobode duchom, umením a múdrosťou. Jeho esej Medzi Smrťou a lžou je zásadným textom, ktorý tvorí polemiku medzi českým ateizmom a slovenskou náboženskou tradíciou a je svojím spôsobom rovnako dôležitý ako Patočkove Války 20. století a 20. století jako válka. 

Strýkova komúna bola absolútnym záchvevom slobody v totalite. Jej členovia boli skutočne rôznorodou partiou, ktorá sa, tak ako beatnici, venovala všetkému – od skúmania psychadelických drog po východné filozofie, ekológiu či umenie, a vďaka nej nás kerouacovským spôsobom nazývali českí disidenti San Franciscom Československa (New York bola samozrejme Praha). Ak vás zaujíma naša história, história slobody, vzdoru, duchovného bádania či filozofie, Komúna je filmom práve pre vás. Tento film by si mal na vytriezvenie pozrieť každý, kto si myslí, že na Slovensku nemáme demokratickú tradíciu a za všetko ďakujeme „dobrým totalitám“.

Babie Leto 

(2013, r. Gejza Dezorz)

Najstarším filmom na tomto zozname je film Babie Leto, a teda pokus o slovenského Tarantina, ktorý dopadol viac menej úspešne. Film je natočený podľa kultovej knižky Agdu Bavi Paina Koniec sveta. Pain za knižku i za scenár k filmu obdržal viacero prestížnych ocenení, čo sa ale bohužiaľ samotnému filmu nepodarilo. Na druhej strane je snímok unikátny nielen témou, ale aj tým, že bol natočený za rekordných 15 dní. Film odkazuje na svojich knižných a divadelných predchodcov, a to hlavne Pišťankovu knihu Rivers of Babylon a Vosátkovu hru English is Easy Csaba is Dead, a hoci nedosahuje ich legendárnosť, je sa určite na čo pozerať.

O čo vlastne ide? Biely (Alexander Bárta) sa vracia do Košíc po rokoch strávených v base, hnaný túžbou po krvi a pomste. Babie leto sa svojim spracovaním ponáša na videohru, v ktorej Biely postupne zabíja mafiánov a zločincov na všetkých úrovniach, až sa dostane k finálnemu bossovi. Film je plný vulgarizmov, košického dialektu, maďarčiny, rómčiny a autentického pocitu Košíc 90-tych rokov. Určite by ho mal vidieť každý, kto obľubuje nielen Tarantinovky, ale aj klasiky ako Krstný Otec, či Leon. Babie leto je jeden z mála slovenských akčných filmov, ktorý vás donúti sadnúť si až na kraj stoličky v napätom očakávaní plnom adrenalínu.