Výberová káva sa v Košiciach podáva v galérii

Schováva sa v útrobách historického dvora a z Hlavnej ho nevidno. Jeho reklamu by si hľadal márne. Ojedinelý priestor Košíc, kde je možné dať si výberovú kávu a dozvedieť sa nielen o jej príprave. Prepája diela súčasných košických umelcov a co-working. Parazol a jeho majiteľ architekt Slavoj Pálenčár naservíruje fantastickú mozaiku chutí priamo pred tebou, ale nie za minútku. Kvalita sa nepodáva rýchlo. Vyskúšaj si jej návykovosť.


Aká bola tvoja prvotná vízia Parazolu, ktorú si chcel predstaviť v Košiciach?

Chcel som prepojiť koncept kreatívneho predmetu s priestorom, kde sa môžu stretávať ľudia spolu s galériou a výberovou kávou. Veľmi sa to totižto dopĺňa – vnímam prácu s kávou ako remeselnú činnosť, kde treba mať veľa vedomostí. V celom procese od mletia kávy až po jej servírovanie môže jediná chyba pokaziť výsledný produkt. Musíš tvoriť, vymýšľať. Kreatívna skladačka.

Ako si nadobúdal vedomosti, ktoré si potreboval k otvoreniu Parazolu?

Najprv som si objednával výberové kávy a učil sa ako to urobiť lepšie. Doma som experimentoval s aeropressom a domácim espressom, a vtedy som uvidel aký je rozdiel medzi kávou výberovou a komoditnou kávou. Riziko je, že potom sa už potom nevieš vrátiť naspäť. Ak spoznáš pravú chuť svojho produktu, tak už nechceš dostávať prepraženú kávu. Je to ako mať halušky nie s bryndzou, ale so smotanou. Kávová komunita je veľmi otvorená a títo ľudia dávajú výsledky svojich experimentov, pozorovaní a skúseností na internet. Trvalo to asi tak 2–3 roky kým som si to všetko prešiel, a vyselektoval to podstatné. Sledoval som taktiež kickstarterové a fundraisingové projekty, kde sa dá postranne získať rôzne sekundárne vedomosti.

Parazol zrejme teda splnil tvoju predstavu. Konajú sa tu aj nejaké eventy?

Áno, malo to byť prepojené s umením a s mojou profesiou, pretože som ju nechcel opustiť úplne. V pondelok sem chodieva hrávať Adam Hrušovský, alebo sme tu mali workshop komixovej kresby s Ondrejom Pastirikom. Ešte by som tu chcel mať architektonické prednášky. Cieľom by bolo spoznať zaujímavých ľudí, ktorí môžu priniesť témy, ktoré sú momentálne aktuálne v architektúre.

Povedz nám niečo o týchto kávach, ktoré tu máš. Obmieňaš ich?
Áno, samozrejme, kávy obmieňam. Snažím sa priniesť kávy, ktoré sú niečím špecifické. Všetky výberové kávy musia mať hodnotenie nad 85 bodov v SCA (Specialty Coffee Association). Teraz mám napríklad bratislavského pražiara, ktorý robí veľmi zaujímavé kávy, a potom mám anglické zo Sheffieldu a Nottinghamu.

Vnímaš u svojich návštevníkov akýsi pattern? 
Pre mňa sú títo ľudia objavovatelia. Buď ide o cudzincov, ktorí už vedia, čo majú hľadať, alebo sem niekto jednoducho zablúdi, lebo ide o historický dvor. To je tá samotná súčasť objavovania – ľudia sa nepohybujú mestom po schématických líniách, ale programovo. Radi sa sem vracajú, pretože im len tak nepodám kávu a nenechám ich tu sedieť ticho. Práveže asi ide skôr o vzájomnú interakciu a teda to asi z časti bude aj mojou osobou.

Čo vravia ľudia, keď si dajú takúto kávu po prvýkrát? Ako reagujú na chuť, ktorú nepoznajú?

V očiach svojich zákazníkov často vidím taký ten ,,waw efekt“. Keďže sú tieto kávy kvalitné a inak pripravované, veľký pomer ovocných chutí je to, čo v nich ostáva, a to je pre ľudí veľmi prekvapivé. Snažím sa teda v týchto prípadoch vysvetliť, že toto je tá prirodzená chuť kávy, ktorá nemá chutiť prepražene. No napriek tomu sa niekedy rozhodnú zostať pri tej prepraženosti. Vnímam to ako naplnenie očakávania a chuť ako istým spôsobom naučený princíp. McDonald na tom vybudoval celý business model: ,,Tam viem, čo dostanem.“

S čím odchádzajú tvoji zákazníci?

Odchádzajú so zážitkom. Dávam im niečo, čo možno nie je štandardné, a snažím sa neorientovať podľa klasickej marketingovej stratégie a dať ľuďom to, čo chcú. Skôr ukázať im, čo by mohli chcieť. Istým spôsobom si to ale môžem dovoliť. Mám to tu malé a mám tu ľudí, s ktorými viem pracovať. Pri 7-gramových kávových nápojoch ide iba o objem – čím menšiu dávku kávy dáš, tým väčšia marža, ziskovosť. Pridaním Robusty káva naberá kofeín a vždy to pražením chutí tak nejako za popolníkom. Táto očakávaná chuť nijako nevybočuje zo schémy, a preto si mnohí myslia, že je to pre nich dobre. Pritom to skôr škodí.

Ako pristupuješ k marketingu?

Žiadny nemám, akurát tak facebook fanpage. Tí, ktorí tu chodia, tvrdia, že je tu najlepšia káva. To je, samozrejme, subjektívne. Zaujímavé ale je, že ak by som vytvoril masívny marketing, ľudia, čo sem chodia, by asi nedostali ten message. Ide o výnimočnosť tohto miesta. Ak by sem prišlo naraz dvadsať ľudí, nedokázal by som sa s nimi porozprávať. Cieľom nie je byť veľkovýkrmník, ale to, aby sa tu dalo prísť do príjemnej atmosféry a dať si kvalitu. Je to trošku taká zašiváreň – nie som na Hlavnej, ale dá sa do tohto podchodu zašiť aj keď prší. Myslím si, že to je to, čím je Parazol špecifický.

Podfarbená ovocnými tónmi, ozajstná chuť kávy a kopa inšpirácie čaká aj teba práve v Parazole. Zárukou návštevy je jednoznačne diskusia so Slavojom, ktorý zosobňuje všetko, čo Parazol vyjadruje – vedomosť, elán a otvorenosť. Rezervuj si izbu v Invisible Hotel a skoč si z nich trochu načerpať. A nezabudni, dá sa prísť aj v daždi!

Mohlo by ťa zaujímať