Východoslovenská galéria chce byť otvoreným miestom, kde sa rôznorodí návštevníci cítia vítaní

Východoslovenská galéria sa dlhodobo venuje otázke inklúzie a sprístupnenia galérie návštevníkom rôzneho veku, sociálneho zázemia a so zdravotným znevýhodnením. S cieľom systematicky rozvíjať tieto aktivity vznikol projekt House of Mine, počas ktorého budú umelci, návštevníci aj zamestnanci galérie skúmať myšlienky domu či domova. Súčasťou je aj aktuálna výstava Ota Hudeca s názvom Earthrise!, ktorú nájdete v priestoroch VSG na Alžbetinej ulici. 

„Celý projekt vznikal v období pandémie, kedy sme boli všetci uzavretí v našich domovoch. Samozrejme, nie každý má domov ako bezpečné miesto. Aj vtedy vychádzali v spoločnosti na povrch rôzne traumatizujúce skúsenosti z toho, čo to znamená byť doma, napríklad pre deti, týrané ženy, alebo pre rôznych ľudí, ktorí sú v našej spoločnosti úplne izolovaní, pretože majú fyzické znevýhodnenie. Kým sa o podpore projektu rozhodlo, začala vojna na Ukrajine, čím pojem domova získal ďalšie konotácie a ešte väčšiu váhu.“ uvádza projekt House of Mine riaditeľka Východoslovenskej galérie Dorota Kenderová. Kurátorka Štefánia Ďuricová na ňu nadväzuje: „V galérii sa snažíme pripravovať rôznorodý program, ktorý na jednej strane vychádza z diel, ktoré sa venujú témam inklúzie a ktoré reagujú na otázky nerovnoprávnosti v spoločnosti, ako bola napríklad výstava Ruka na konci ramena, pričom však zároveň dávame veľký dôraz na aktívnu prácu so zraniteľnými skupinami. Chceme našu galériu otvoriť širokej verejnosti, ktorá bude rôznorodá a nebude iba tá väčšinová, ale budú jej súčasťou aj ľudia zo zraniteľných skupín. Projekt House of Mine vznikol, aby sme sa tomu mohli naplno venovať, pričom ide o zastrešujúci program na Alžbetinu ulicu. Budova na Alžbetinej nemá u našich návštevníkov vybudované také povedomie, ako má budova na Hlavnej a preto sme sa rozhodli, že ju pojmeme ako dom, ktorý zastreší rôzne komunity a ľudia sa v nej budú cítiť vítaní ako doma.“

Štefánia Ďuricová projekt vytvárala s presvedčením, že umenie by malo byť dostupné každému: „Je pre mňa neprijateľné myslenie, že ľudia majú mať prístup do galérie len ak pochádzajú z nejakej spoločenskej vrstvy. Kultúrne sa vyžiť a nasýtiť by malo byť umožnené každému, či už je to v galériách alebo v iných kultúrnych inštitúciách. Ľudia by nemali byť z kultúrneho života úplne vylúčení preto, že si to napríklad nemôžu dovoliť, alebo za ním nemôžu cestovať kvôli fyzickému znevýhodneniu alebo hocijakej inej nepriaznivej situácii.“ Dorota Kenderová ju dopĺňa: „Rola umenia sa ako taká zmenila a s nástupom do nového milénia práve kultúrne inštitúcie mnohokrát suplujú rolu štátu a sú to tie miesta, ktoré sa otvárajú a sú citlivé na problémy okolo nich. Nie iba umelci, ale postupne už začínajú aj pracovníci v rôznych kultúrnych inštitúciách vnímať potreby a absenciu miest pre ľudí so znevýhodnením v našej spoločnosti. Stále sa však o tom v bežnej komunikácii hovorí veľmi málo. Áno, vznikajú rôzne články a sú tu ľudia, ktorí sa skutočne venujú konkrétnym vylúčeným skupinám, ale sú to zatiaľ iba hlasy jednotlivcov, ktoré zaznievajú a ktoré sa snažia pomáhať. Ale tie systémové zmeny stále neprichádzajú. Aj preto sme sa to rozhodli ako inštitúcia vyskúšať. Momentálne je v našich silách urobiť zmeny v mäkkých programoch, ale veľmi ťažké to bude spraviť v infraštruktúre. Už len to, ako je nadimenzovaná Hlavná ulica je problematické. Je tu stále zlá dostupnosť a to my nevieme zmeniť ani za deň, ani za dva, ani za dva roky. Keď však ako inštitúcie začneme zaznievať ako jednotný hlas, možno budeme mať silu naliehať aj na väčšie zmeny.“

Inkluzívna inštitúcia

„Čo pre mňa slovo inklúzia znamená? Bezpečie. Bezpečné miesto pre všetkých. A teraz nehovorím iba o fyzickom bytí, ale práve o tom, že sa staneme citlivými voči tomu, akým spôsobom hovoríme, aký jazyk používame a aké zmeny vytvárame. Tieto zmeny nemusia byť nutne veľké investičné, ale jemné zmeny k tomu, aby sa u nás ľudia cítili v bezpečí a vedeli, že všetko čo robíme je určené pre nich, a že sú plnohodnotnou súčasťou nášho publika,“ hovorí Dorota Kenderová. V súčasnosti je už štandardom pri rekonštrukciách budov myslieť aj na debarierizáciu, ktorá sa ale väčšinou pripravuje bez účasti ľudí so znevýhodnením tak, aby spĺňala formálne kritériá. Aj budovy Východoslovenskej galérie sú pre týchto návštevníkov problematické, na čo poukazuje aj jej riaditeľka: „Keď sa rekonštruovala budova galérie, tak sa samozrejme myslelo na debarierizáciu, ale už teraz zisťujeme mnoho chybných krokov, ktoré sa pri nej spravili. V priestore nájdeme rôzne psychologické bariéry, napríklad že WC pre ľudí na vozíku je v pivničnom priestore, kde ich vlastne pocitovo odsúvame ďalej. Síce máme bezbariérové vstupy, ale tie vedú cez ateliér, pričom je nutné otvoriť troje dverí, aby ste sa tam dostali. Nehovoriac o hlavnom vstupe, ktorý má dvoje ťažkých dverí, ktoré sa otvárajú smerom k sebe. Z týchto chýb sa chceme poučiť a inkluzívny program vytvárať s ľuďmi z rôznych skupín, ktorí o to majú záujem.“ Štefánia Ďuricová nadväzuje: „Budeme sa snažiť naštartovať programy, ktoré by mali fungovať dlhodobo, nielen počas trvania projektu s tým, že chceme zistiť, aké sú potreby našich návštevníkov. Momentálne by pre nás nebolo efektívne žiadať dotácie na infraštruktúru pretože nepoznáme skutočné potreby našich návštevníkov so znevýhodnením. V prvom rade potrebujeme zistiť, čo môžeme urobiť pre to, aby k nám mohli chodiť a aké programy sú pre nich zaujímavé. Chceme náš program nastaviť tak, aby sme rôzne skupiny návštevníkov prepájali a vytvárali priestor, kde sa spolu budú radi stretávať, či už pôjde o výstavy, komentované prehliadky, workshopy, prednášky a podobne. Verím tomu, že práve projekt House of Mine nám to umožní.“ Projekt bude príležitosťou pre scitlivovanie verejnosti aj zamestnancov galérie: „Cieľom je nielen o inklúzii hovoriť, ale postupne naučiť seba aj celý tím galérie správať sa k návštevníkom inkluzívne. Na to, aby sme zlepšili spoločnosť, nestačí len to, aký budeme robiť program, ale musíme ako tím vedieť reagovať na potreby rôznorodých návštevníkov,“ hovorí Dorota Kenderová.

Pripravované aktivity

Prvou výstavou projektu House of Mine je výstava Ota Hudeca s názvom Earthrise! kurátorovaná Lenkou Kukurovou a Verenou Tintelnot. Výstava prepája tému domova s témou klimatickej krízy a vzťahom človeka k našej planéte, ktorá je našim jediným domovom a je autorovým apelom na zmenu správania sa k nášmu životnému prostrediu. V spolupráci s kurátorkami Monica Holmen a Rikke G. Komissar z centra pre súčasné umenie Nitja, ktoré sídli v nórskom Lillestrøme pripravuje Východoslovenská galéria výstavu reflektujúcu vojnu a nedobrovoľnú migráciu. „Téma výstavy, ktorá nadväzuje na vojnu a na imigráciu z dôvodu nejakej nutnosti, bude zameraná na umelcov a umelkyne, ktorí museli opustiť svoje domovy kvôli politickej alebo ekonomickej situácii, a ktorí vo svojej umeleckej praxi komentujú mocenské štruktúry, vojnu a jej nedozerné dôsledky,“ uvádza Štefánia Ďuricová. Tretia výstava projektu bude uvedená v roku 2024 a bude sa zaoberať budovou na Alžbetinej ulici, ktorá je v projekte kľúčová. „ Výstava bude akýmsi psychologickým naratívom domova skrz budovu a ako sa naše vnútorné psyché reflektuje v našom domove. Fantazijná paralela výtvarného uchopenia domu má nás divákov vtiahnuť do útrob nielen fyzického priestoru domova ale aj toho duševného,“ dodáva kurátorka.   

Na výstavy bude nadväzovať program, ktorý pripraví oddelenie vzdelávania a propagácie Východoslovenskej galérie. „Aktivity, ktoré pripravujeme budú zamerané na konkrétne zraniteľné skupiny, pričom ich cieľom je to, aby sa naše publiká postupne začali premiešavať,“ hovorí Dorota Kenderová. Sprievodný program bude realizovaný v spolupráci s lokálnymi organizáciami, ktoré so zraniteľnými skupinami pracujú, ako je Maják nádeje, Mareena, ETP Slovensko, Usmej sa na mňa a ďalšími. Ako súčasť projektu vznikajú rôzne formáty aktivít, napríklad stretnutia s názvom Čaj o piatej so seniormi, návštevy ateliérov umelcov a umelkýň či letná škola pre deti. 

Najbližšou aktivitou projektu je otváracie podujatie Moja galéria, môj dom, ktoré sa uskutoční 21. 2. 2023 a jeho súčasťou bude workshop o tom, ako by mala vyzerať galéria otvorená rôznorodým návštevníkom, diskusia o príkladoch dobrej praxe umeleckých projektov a organizácií pracujúcich so zraniteľnými skupinami a komentovaná prehliadka výstavy Ota Hudeca.

Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.