Využívanie globálnych trendov: Ako môžu kreatívne odvetvia prospieť menším komunitám a vidieckym oblastiam

Ragnar Siil je zakladateľ a riadiaci partner Creativity Lab – think-tanku a poradenskej spoločnosti pre kreatívnu ekonomiku v Estónsku a Lotyšsku. Je expertom na kultúrne politiky a stratégie rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu. V rokoch 2016 – 2018 pôsobil Ragnar ako kľúčový expert v programe EU-Eastern Partnership Culture and Creativity Programme, kde radil vládam, kultúrnym operátorom a ďalším zainteresovaným stranám z Ukrajiny, Gruzínska, Moldavska, Arménska, Azerbajdžanu a Bieloruska pri posilňovaní ich kultúrnych a kreatívnych sektorov. Predtým predsedal EU Expert Group on Creative Industries a bol poradcom Ministerstva kultúry Estónska pri tvorbe národných politík. V minulosti sa podieľal na príprave estónskej kultúrnej politiky a stratégií pre kultúrny a kreatívny priemysel, pracoval pre Tallinn Music Week a konzultoval projekty pre UNESCO, Európsku komisiu a mnohé mestá a regióny. V súčasnosti sa vo svojom doktorandskom výskume zameriava na úlohu kultúry a kreatívnej ekonomiky v menších a stredne veľkých mestách.

Kultúrny a kreatívny priemysel sa stal neoddeliteľnou súčasťou rôznych aspektov moderného života a posúva sa od spotreby k tvorbe. Ako podľa vás tento vývoj ovplyvňuje tradičné hospodárske odvetvia a aké dôsledky má pre tvorbu kultúrnych politík?

V dnešnom rýchlom, turbulentnom a čoraz viac automatizovanom svete sa kreativita stala mimoriadne dôležitou. Je to kľúčová zručnosť budúcnosti, ktorá nám dáva výhodu pri čelení neistej budúcnosti. Študenti umenia a tanca sa ma často pýtajú na životaschopnosť svojich profesií a na to, či si budú môcť slušne zarobiť. Pevne verím, že kreatívne povolania majú budúcnosť. Aj keby sa umelecké diela či tanečné vystúpenia, ktoré vytvárajú, stali menej centrálnymi (čo dúfam, že sa nestane), ich prístup ku kritickému mysleniu, schopnosti vytvárať zmysel, pracovať s emóciami, empatiou a predstavivosťou bude čoraz potrebnejší v celej spoločnosti. Kreatívci sú často prví, ktorí skúšajú nové veci, testujú hranice a pomáhajú nám predstavovať si alternatívne budúcnosti.

Kreativita, kreatívni profesionáli a kultúrny a kreatívny priemysel tak budú výrazne vplývať na naše životy aj na tradičnejšie ekonomické sektory okolo nich. Tento vplyv bude zásadný a v mnohých prípadoch môže byť pre niektoré tradičné sektory otázkou života alebo smrti. V globalizovanom, hyperkonkurenčnom svete, kde sa rutinné činnosti dajú ľahko automatizovať, je kľúčové zostať o krok vpredu. Kultúrny a kreatívny priemysel je známy tým, že je v popredí inovácií a razí nové cesty uprostred rastúcej neistoty. Pre krajiny a regióny to znamená, že investície do kultúry a kreatívnych odvetví už nie sú „pekým doplnkom“, ale strategickou nevyhnutnosťou.

Ako to ovplyvňuje rozvoj kultúrnej politiky a malo by to tak byť? V zásade platí, že úloha a význam kultúry rastú, aj keď si to politici nie vždy uvedomujú. Pozrime sa napríklad na Európsku úniu: hoci ju niektorí vnímajú len ako hospodársku úniu, je zrejmé, že bez kultúrnej a kreatívnej zložky jej hrozí zlyhanie. Na národnej úrovni sa kultúrna politika prelína so vzdelávaním, inováciami, regionálnym rozvojom, podnikaním, obranou a ďalšími oblasťami. Kultúra si bezpochyby zaslúži viac pozornosti, integrovania do iných politík a aj väčšie investície. Zároveň by kultúrna politika mala zostať verná jadru kultúry – podpore tvorby, rozmanitosti, slobody prejavu a prístupu ľudí ku kultúrnym hodnotám.

Zohrali ste významnú úlohu pri formovaní estónskej kultúrnej politiky a politiky kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Ako pristupujete k tvorbe kultúrnych politík, ktoré vyvažujú tradíciu a inovácie, a aké princípy považujete v tomto procese za kľúčové?

Viem, že riskujem, že budem znieť ako pokazená platňa, ale naozaj je to celé o procese. Dokumenty, návrhy a stratégie prichádzajú a odchádzajú, no ľudské vzťahy pretrvajú. Pre mňa je tvorba stratégie predovšetkým budovaním dôvery. Zahŕňa počúvanie, hľadanie spoločného základu, robenie potrebných kompromisov a získanie jasného porozumenia skutočným potrebám sektora, jeho prioritám a konkrétnym akčným plánom na dosiahnutie cieľov.

Dobrý proces tvorby stratégie je transparentný, otvorený a zapájajúci v každom kroku. Keď sme v roku 2010 pripravovali estónsku kultúrnu politiku, nepripravili sme len návrh s malou skupinou expertov a potom ho neposlali zainteresovaným stranám na pripomienkovanie s dvojtýždňovou lehotou. Namiesto toho sme vyzvali jednotlivé podsektory, aby sa združili okolo kľúčových aktérov. Dali sme im šesť mesiacov a finančné prostriedky na zorganizovanie workshopov, stretnutí a expertných skupín a požiadali sme ich, aby sami sformulovali svoje potreby, problémy, ciele a návrhy opatrení. Náš tím potom tieto vstupy syntetizoval do jednej vízie a akčného plánu. Vďaka tomu sa stratégia stala spoločným vlastníctvom sektora, nie papierom z ministerstva.

Príliš veľa stratégií a politických dokumentov sa sústreďuje na texty, elegantné opisy a atraktívnu grafiku – štýl, ktorý som sám roky využíval. Často to vedie k tomu, čo rád nazývam „menu-typ“ stratégia, kde sa diskutuje o všetkom, no zriedka o tom, na čom skutočne záleží. Dobrá politika alebo stratégia vám má pomôcť robiť rozhodnutia; má umožniť určovať priority a vyberať medzi alternatívnymi scenármi. Mať 128‑stranový strategický dokument, v ktorom sa vízia, ciele a akčný plán začínajú na strane 85, nie je veľmi užitočné. Čím je dokument jednoduchší, zrozumiteľnejší a viac zameraný na rozhodnutia, tým väčšia je šanca, že bude aj reálne implementovaný.

Ako kľúčový expert v programe EU-Eastern Partnership Culture and Creativity Programme ste radili viacerým krajinám pri posilňovaní ich kultúrnych a kreatívnych sektorov. Čo ste získali z práce v rôznych kultúrnych kontextoch a ako tieto skúsenosti formovali vaše chápanie účinnej kultúrnej politiky?

Počas svojej profesionálnej kariéry som pracoval vo viac ako 35 krajinách Európy, Afriky, Ameriky a Ázie. Moje angažmány siahali od krátkodobých projektov s obcami a mimovládnymi organizáciami až po pomoc národným a miestnym vládam pri tvorbe kultúrnych politík a roadmap pre kultúrny a kreatívny priemysel. Tieto skúsenosti mi otvorili oči, rozšírili obzory, umožnili mi oboznámiť sa s odlišnými realitami a naučili ma, čo funguje a čo nie. Predovšetkým ma však naučili pokore.

Keď som predsedal EU Expert Group pre kreatívne odvetvia a pracoval s (vtedy) 27 členskými štátmi, myslel som si, že rozumiem svetu kultúry a kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Keď som však pracoval v malom spoločenstve v Namíbii (kde som mal česť spolupracovať s UNESCO), na ostrove Sint Maarten v Karibiku alebo diskutoval o cirkumpolárnej kultúrnej mobilite s pôvodnými obyvateľmi z Kanady, Grónska a Fínska, uvedomil som si, koľko sa ešte musím učiť.

Pomáhať krajinám ako Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko a Arménsko pri reforme ich kultúrnych politík a pri budovaní systému podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu bolo pre mňa celoživotnou poctou. Napriek vojne a nestabilite je zreteľná odolnosť ľudí, najmä mladých. Napríklad súčasné udalosti v Gruzínsku ukazujú, že pokiaľ ľudia stoja jednotne a vyjadrujú túžbu byť súčasťou Európy, existuje nádej.

To ma privádza k zásadnému ponaučeniu: budovanie stratégie je budovaním dôvery. V západnej a severnej Európe ľudia zvyčajne dôverujú verejným inštitúciám. Nemusia vždy súhlasiť s vládou, ale inštitúcie majú legitimitu a vnímajú sa ako partneri pri formovaní účinného kultúrneho ekosystému. Naopak, v mnohých krajinách Východného partnerstva existuje výrazný deficit dôvery, ktorý je ťažké prekonať. Kreatívni profesionáli a zástupcovia vlády sa často vnímajú ako protivníci, čo vedie k stretnutiam, ktoré sú viac o boji než o spolupráci. Bez dôvery však žiadna stratégia ani politika nemôže fungovať.

Keďže pochádzam z Estónska, je pre mňa jednoduchšie pohybovať sa v takýchto prostrediach. Estónsko je pre mnohé krajiny inšpiratívne – je malé, šikovné, inovatívne, digitálne a má živú kultúrnu scénu, ktorá je nadpriemerne silná vzhľadom na svoju veľkosť. Rozumieme ťažkostiam, ktorým tieto krajiny čelia pri budovaní moderných, otvorených a inovatívnych spoločností, pretože sme si podobnými výzvami prešli. Zdieľame tiež nešťastie militantného suseda, ktorý nerešpektuje medzinárodné právo. To vytvára príležitosť aj zodpovednosť pomáhať si navzájom a učiť sa jeden od druhého.

Vzhľadom na vaše rozsiahle skúsenosti s kultúrnymi politikami a rozvojom kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ako vnímate význam kolaboratívnych inovačných politík pri riešení veľkých výziev, ako sú Green Deal, digitálna transformácia a inklúzia v rámci kultúrneho a kreatívneho priemyslu (CCIs) na úrovni miest, najmä v mestách ako Kosice?

Môj doktorandský výskum sa zameriava na úlohu kultúry a kultúrneho a kreatívneho priemyslu v menších a stredne veľkých mestách a regiónoch – téma, ktorú považujem za mimoriadne fascinujúcu. Skúsenosti z celého sveta ukazujú, že kultúrny a kreatívny priemysel má tendenciu zhlukovať sa v metropolitných oblastiach. Preto je dôležité pochopiť, ako môžu tieto odvetvia prinášať úžitok menším komunitám – či už ide o mestá na periférii alebo vidiecke oblasti.

Je zrejmé, že kultúrny a kreatívny priemysel je často veľmi viazaný na konkrétne miesto. V dôsledku toho sa mnohé účinné politické intervencie odohrávajú na lokálnej úrovni. Tieto odvetvia potrebujú priaznivý inovačný ekosystém a mestá ako Košice bývajú agilnejšie a presnejšie v poskytovaní toho, čo kultúrne a kreatívne sektory potrebujú na maximalizáciu svojho potenciálu. Môže ísť o podporu sieťovania a klastrovania, investície do fyzickej infraštruktúry či podporu kreatívnych podnikateľov pozdĺž hodnotových reťazcov. Ak to mestá robia systematicky a dlhodobo, dokážu naštartovať udržateľný rozvoj aj mimo veľkých metropol.

Kľúčové je aj porozumenie vzájomnému vplyvu rôznych sektorov. Veľké výzvy, ako zelená transformácia, digitálna transformácia a sociálna inklúzia, ovplyvňujú kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý naopak môže pomáhať tieto výzvy zmierňovať. Boyd Cohen, urbanista a klimatický stratég z USA, opisuje tri etapy rozvoja Smart City: Smart Cities 1.0 sú technologicky poháňané, čo vedie k nárastu aplikácií, obrazoviek a gadgetov. Smart Cities 2.0 sú technologicky umožnené, ale vedené mestom – rozvoj je riadený verejným sektorom. Smart Cities 3.0 sú ko‑kreatívne; v centre stoja obyvatelia, kreatívci a miestne komunity, ktoré spolu tvoria riešenia. Práve v tejto tretej etape je úloha kultúry a kreatívnych odvetví nenahraditeľná.

Prebiehajúci projekt Cycle Up!, vedený Goethe-Institute a spolufinancovaný Európskou úniou, to ilustruje tým, že využíva umelecké riešenia a intervencie na vytváranie miest priaznivejších pre cyklistov v Poľsku, na Slovensku, v Česku, Estónsku a Nemecku.

Ako vidíte úlohu open innovation pri podpore odolnejšieho a adaptabilnejšieho kreatívneho sektora v mestách? A aké dôsledky majú kreatívne klastre pre rozvoj lokálnej a národnej ekonomiky? Ako tieto klastre podporujú inovácie a spoluprácu v rámci kultúrneho a kreatívneho priemyslu?

Open innovation, a najmä open innovation ekosystém, je základom úspešnej a účinnej stratégie pre odolnejšie komunity a mestá. Spôsob, akým sme chápali open innovation a jeho ekosystémy v Ekip – European Cultural and Creative Industries Innovation Policy Platform – je taký, že ide o multistakeholder prostredie zamerané na medzi-organizačnú a medzi-sektorovú spoluprácu s cieľom spoluvytvárať zdieľanú hodnotu prostredníctvom radikálnej zmeny v komplexných transformáciách.

Mestá a iné sektory potrebujú kreatívny sektor rovnako, ako kreatívny sektor potrebuje ich. Open innovation nie je len o tom, aby bol kreatívny sektor odolnejší a adaptabilnejší (čo aj je), ale kreatívny sektor pomáha robiť iné sektory a mestá všeobecne obývateľnejšími, konkurencieschopnejšími, udržateľnejšími a odolnejšími.

A tu prichádzajú na rad klastre. Klastre zohrávajú kľúčovú úlohu v raste a udržateľnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu tým, že slúžia ako dynamické uzly sieťovania a koordinácie. Tieto klastre, často geograficky koncentrované, vytvárajú prostredie, v ktorom jednotlivci a firmy z rôznych sektorov môžu spolupracovať, čím vznikajú inovácie a kríženie nápadov. Táto medzi-sektorová interakcia je zásadná, pretože umožňuje open innovation, kde sa prekračujú tradičné hranice a môžu sa rodiť nové koncepty, produkty či služby. Klastre zároveň uľahčujú prístup k infraštruktúre, talentom a financiám a pomáhajú zvyšovať medzinárodnú viditeľnosť miest a regiónov.

Ako zakladateľ Creativity Lab a názorový líder v oblasti rozvoja kreatívnej ekonomiky – ktoré výzvy považujete dnes za najnaliehavejšie pre kultúrny a kreatívny priemysel? Ako môžu tvorcovia politík, kultúrni operátori a kreatívci spolupracovať pri riešení týchto výziev a podporiť udržateľný rast sektora?

Kultúrny a kreatívny priemysel dnes čelí mnohým výzvam, ktoré odrážajú širšie ekonomické, technologické, environmentálne a spoločenské zmeny. Jednou z najnaliehavejších výziev sú dôsledky digitálnej transformácie. Hoci technológie ponúkajú bezprecedentné príležitosti na oslovenie globálneho publika a zefektívnenie tvorby a produkčných procesov, prinášajú aj výrazné narušenia. Tradičné obchodné modely, najmä v sektoroch ako hudba, vydavateľstvo a médiá, boli digitálnymi platformami prevrátené naruby, pričom hodnota sa často presúva k veľkým globálnym hráčom. Sektor preto potrebuje nové zručnosti, nové modely monetizácie a spravodlivejšie pravidlá hry.

Ďalšou veľkou výzvou je ekonomická udržateľnosť. Mnohí kreatívni profesionáli a malé podniky zápasia s finančnou nestabilitou pre nepravidelné príjmy a projektový charakter práce v tomto sektore. Kultúrny a kreatívny priemysel tvoria prevažne nano a mikro firmy a sektor je sám o sebe fragmentovaný. Tento problém ešte zhoršila pandémia COVID‑19. Zabezpečenie financovania a riadenie cash flow zostávajú kľúčovými otázkami, pričom mnohé kreatívne subjekty prežívajú vďaka externému financovaniu, grantom alebo kombinácii viacerých zdrojov príjmov.

Významné výzvy predstavujú aj kultúrne politiky a regulačné rámce. Kľúčové je mať podpornú legislatívu, ktorá chápe a rozvíja špecifické potreby kreatívnych sektorov. Mnohé existujúce politiky však nie sú dostatočne prispôsobené realite kultúrneho a kreatívneho priemyslu, čo brzdí inovácie a obmedzuje potenciál rastu. Je potrebné urobiť veľa práce na zvyšovaní povedomia u tvorcov politík, investorov a zainteresovaných strán z iných odvetví. Potrebujeme viac a kvalitnejších dát, aby sme dokázali kvalifikovane obhajovať význam sektora a nastavovať účinné opatrenia.

Potrebujeme koherentnejší a integrovanejší prístup k podpore kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Politici často uprednostňujú viditeľné, krátkodobé projekty, najmä pred voľbami, pretože pri nich môžu strihať pásky a získať publicitu. Je však nevyhnutné presunúť sa od projektových, krátkodobých riešení k štrukturálnym zmenám s dlhodobým horizontom. Starostovia z celého sveta sa ma často pýtajú, aké jediné najlepšie opatrenie môžu prijať na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu vo svojom meste. Bohužiaľ, neexistuje jedno zázračné riešenie; ide o kombináciu vzdelávania, infraštruktúry, financovania, regulácií a podpory spolupráce. Ak však musím vybrať jednu vec, je to rozvoj dôvery a partnerstiev medzi verejným sektorom, kreatívnymi profesionálmi a biznisom.

Spolu s CIKE ste súčasťou projektu Ekip. Jedným z cieľov projektu je vytvoriť celoeurópsku sieť pre CCIs na podporu zdieľania poznatkov a rozvoja politík. Ktoré komponenty sú podľa vás nevyhnutné pre úspešnú sieť „network of networks“ medzi mestami a ako môže takáto sieť účinne premostiť rozdiely medzi rôznymi kreatívnymi sektormi a inými odvetviami v mestskom prostredí?

Ekip (European Cultural and Creative Industries Innovation Policy Platform) vytvorí celoeurópsku sieť, ktorá bude uľahčovať zdieľanie poznatkov, kolaboratívne inovácie a koherentný rozvoj politík naprieč kontinentom. Takáto sieť nielen prepojí rôzne kreatívne sektory, ale tiež premostí rozdiel medzi nimi, inými odvetviami a lokálnymi inovačnými ekosystémami v mestách. Ako som už spomenul, kultúrny a kreatívny priemysel je hlboko zakorenený v lokálnych ekosystémoch, a preto mestá a ďalšie lokálne a regionálne autority zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri jeho rozvoji.

Pre túto sieť sietí, do ktorej patria mestá, sme vyvinuli komplexný, zdola nahor integrovaný prístup nazvaný policy engine. Policy engine zahŕňa identifikáciu kľúčových trendov a inovačných oblastí, ktoré potrebujú ďalší rozvoj. Tieto vznikajúce témy sa potom prioritizujú na základe skutočných potrieb sektorov aj miest. Vybrané témy sa následne skúmajú prostredníctvom zberu dát, social listening, primárneho výskumu a mestských prieskumov. To povedie k formulovaniu politík, ktoré sa bude realizovať zapojením miest, kreatívnych sektorov, výskumníkov aj biznisu. Inými slovami: sieť funguje v cykloch učenia sa, testovania a škálovania riešení, ktoré majú praktický dopad.

Viem, že to môže znieť ohromujúco, ale v podstate je Ekip sám o sebe open innovation laboratóriom, ktoré v praxi uplatňuje ko‑kreatívne dizajnérske postupy pri tvorbe nových riešení na budovanie silnejších a odolnejších ekosystémov kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Pre mestá naprieč Európou je to skvelá príležitosť získať nové poznatky a overené nástroje na zavádzanie účinných opatrení, ktoré im pomôžu maximalizovať potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu.