Tvorivá renesancia Európy: EU načrtáva cestu k vedúcemu postaveniu v oblasti kultúry

Kultúrni inovátori nadväzujú strategické partnerstvo s tvorcami politík EÚ. Ich cieľom je posilniť európske kreatívne hospodárstvo.

V srdci Bruselu, kde sa rodí európska politika a rozhoduje o budúcnosti, sa v júni stretla osobitná aliancia ochotných s odvážnym posolstvom: Kreatívny priemysel v Európe nie je len peknou kultúrnou ozdobou – sú nevyhnutnou súčasťou infraštruktúry potrebnej na prežitie kontinentu.

Počas dvoch dní intenzívnych rokovaní sa na strategickom dialógu o európskej kreatívnej ekonomike (#SDECE25), ktorý zorganizovala organizácia CreativeFED s aktívnou účasťou CIKE a EIT Culture & Creativity KIC Co-Location Center East, stretli výskumníci, umelci, projektoví manažéri, tvorcovia politík a ďalší odborníci z odvetvia. Ich misia? Dokázať, že európski kreatívci, hudobníci, dizajnéri a storytellery si zaslúžia miesto pri formovaní budúcnosti Európy popri bankároch, inžinieroch, programátoroch a byrokratoch.

“Nežiadame o milodary,” vyhlásila Cristina Ortega, predsedníčka poradného výboru CreativeFED, keď otvárala rokovanie. “Žiadame uznanie toho, čím už prispievame – a čím by sme mohli prispieť, ak by nás Európa brala vážne.”

Čísla podporujú ich presvedčenie. Deväť projektov financovaných EÚ, ktoré boli zastúpené na dialógu, disponuje investíciami vo výške viac ako 30 miliónov EUR. Zahŕňajú všetko od digitálnych inovácií až po udržateľný dizajn. Skutočné ambície však ďaleko presahujú jednotlivé rozpočty – ide o zmenu celého strategického plánu Európy.

Budovanie mostov medzi kultúrou a politikou

Prvý deň dialógu pripomínal politické laboratórium, v ktorom projektové tímy z iniciatív ako Label4Future (pod vedením CIKE), SACCORD, CYANOTYPES a PACESETTERS okrem iného pretavili svoje reálne úspechy do konkrétnych odporúčaní. Atmosféra pulzovala spoluprácou a tvorivou energiou, ktorá vzniká, keď sa kreatívne mysle púšťajú do systémových výziev.

Druhý deň priniesol strategické úvahy. Dr. Christian Ehler, poslanec Európskeho parlamentu, predniesol prednášku, ktorá mapovala “Súčasný politický rámec pre európsku kreatívnu ekonomiku”, zatiaľ čo experti z kreatívneho priemyslu predstavili tzv. provokácie – strategické výzvy, ktoré mali otriasť konvenčným myslením.

Provokácie fungovali. Do konca dňa sa vynorili štyri témy, ktoré zmenili pravidlá hry, pričom každá z nich spochybnila tradičný prístup Bruselu k európskej konkurencieschopnosti.

Štyri piliere tvorivej sily

Zručnosti ako stratégia: Tvoriví profesionáli v Európe nevyrábajú len pekné veci – rozvíjajú kognitívnu flexibilitu a systémové myslenie, ktoré budú definovať konkurencieschopnosť 21. storočia. V rámci dialógu sa navrhol “Týždeň zvyšovania kreatívnych zručností” pre celý kontinent a regionálne vzdelávacie ekosystémy, ktoré by kreatívne myslenie zaradili medzi základné učebné osnovy a nie medzi nepovinný doplnok.

Zelená kreativita: Kým Európa napreduje smerom k čistej priemyselnej dohode, kreatívny priemysel chce byť pri tom. Navrhujú nové metriky udržateľnosti, ktoré idú nad rámec počtu uhlíkových emisií a merajú kultúrnu hodnotu a zmenu správania. Vízia? Umelci a dizajnéri ako rovnocenní partneri s inžiniermi a ekonómami pri budovaní zelenej budúcnosti Európy.

Kreatívny štít demokracie: Azda najodvážnejšia myšlienka celého dialógu: kultúra ako prvá línia obrany demokracie. V ére dezinformácií a spoločenského rozdelenia sa strategické rozprávanie príbehov a tvorivá participácia stávajú nástrojmi demokratickej odolnosti. Navrhovaný model “umeleckých tokenov” – vyčlenenie 1 % rozpočtu na infraštruktúru na umenie – by začlenil tvorivé hlasy do každého významného verejného projektu.

Kultúrna suverenita: Tu už išli rukavice dole. Európa každoročne prichádza o miliardy v prospech neeurópskych digitálnych platforiem, zatiaľ čo vlastné kreatívne hlasy bojujú o viditeľnosť. Diskusia preto volala po „strategickej kultúrnej autonómii“ – schopnosti formovať a chrániť európske kultúrne príbehy bez vonkajších zásahov.

Spoločná vízia budúcnosti Európy

Táto iniciatíva je presvedčivá nielen svojou ambíciou, ale aj načasovaním. V čase, keď Európa zápasí s hospodárskou neistotou, úpadkom demokracie a globálnou konkurenciou, ponúka kreatívny priemysel niečo, čo tradičné odvetvia nedokážu: schopnosť inšpirovať, inovovať a spájať.

Záver dialógu – pripravovaná biela kniha o strategickej kultúrnej autonómii – sľubuje viac než len akademické cvičenie. Jej zverejnenie je naplánované na novembrový samit o kreatívnej transformácii v Málage a predstavuje koordinovaný krok na zakotvenie kreatívneho myslenia v európskej politike na najvyššej úrovni.

Bruselské stretnutie odhalilo kreatívne odvetvia, ktoré sa zbavili svojej povesti chaotického individualizmu v prospech strategickej koordinácie. Naučili sa hovoriť jazykom politiky a zároveň si zachovali svoju disruptívnu výhodu.

Vytýčenie kreatívneho smeru vpred

Keďže Európa stojí pred svojou ďalšou kapitolou, otázkou nie je, či sú kreatívne odvetvia dôležité – ide o to, či sú európski lídri dostatočne kreatívni na to, aby využili ich potenciál. Bruselský dialóg ponúkol plán transformácie, ale jeho realizácia si vyžaduje niečo, čo sa nedá nariadiť zhora: predstavivosť.

Odkaz kreatívneho sektora Bruselu je jasný: budúcnosť Európy nevybudujú len byrokrati. Bude si vyžadovať víziu, agilitu a ľudskosť, ktoré môžu poskytnúť len kreatívne odvetvia . Otázkou teraz je, či je európsky politický establišment pripravený prijať túto kreatívnu revolúciu – alebo riskuje, že zostane pozadu za nápaditejšími konkurentmi.

Scéna je pripravená. Scenár je napísaný. Európsky kreatívny priemysel je pripravený na svoju hlavnú úlohu v ďalšom dejstve kontinentu. Jedinou otázkou zostáva, či im Brusel poskytne pozornosť, ktorú si zaslúžia.