Na Art & Tech Conference sme sa pokúsili definovať revolúciu dneška

Long read

Hovoriť o tom, čo by malo byť povedané 

Naša krajina má veľa medzier, pokiaľ ide o prinášanie inovatívnych spôsobov vzdelávania. Organizovanie vzdelávacích aktivít paralelne s oficiálnymi preto považujeme za kľúčový krok vpred. Konferencie majú v určitom kontexte jedinečnú možnosť hovoriť o myšlienkach, o ktorých sa zatiaľ veľa nediskutuje. 

Pre mnohých je Art & Tech Conference dôležitým stretnutím hlavných predstaviteľov viacerých priemyslov a ich projektov z uplynulého obdobia. Práve oni majú veľký potenciál inšpirovať miestne publiká a spojiť ich prostredníctvom záujmov aj na veľké vzdialenosti. Priekopníci, ktorí chcú vynikať z davu a diskutovať o zmenách, ktorými dynamicky prechádzajú všetky odvetvia.

Art & Tech Conference 2018 sa pokúsila definovať revolučné myšlienky, technologický pokrok, ale aj zmeny myslenia a ľudského správania v dnešnej dobe. Deväť spíkrov z úplne rozdielnych oblastí sa vyjadrilo na jednu tému – umelú inteligenciu a výzvu, ktorú predstavuje pre spoločnosť. 
Na akú skupinu ľudí sa dá zacieliť takáto konferencia? Odpoveďou nie sú odvetvia, zamestnania či záujmy, ale vlastnosti: zvedavosť a otvorenosť. 

Poďme sa pozrieť, ako sme vyskladali konferenciu v roku 2018. 

#atconf otvorili organizátori: Michal Hladký (v strede), riaditeľ Creative Industry Košice; Pavol Mirrossay, riaditeľ Košice IT Valley a moderátorka Barbora Ruščin. 
Denisa z organizačného tímu vyzerá veselo. Budúci rok bude nahradená robotom, aby vyzerala ešte veselšie. 

Hlavným spíkrom #atconf 2018 bol doktor Martin Jan Stránský, primárom neurológie z University Yale, ktorý sa špecializuje na neurofyziologické funkcie mozgu, pamäti a vedomia. Na úvod jeho reči si sám určil osobnú výzvu, a to skutočne realisticky – podeliť sa s nami o jeho celoživotné objavy v rozmedzí 40 minút: „Poviem vám, že vám určite nepoviem nič pekné,“ dodal úprimne. 

Pri skúmaní účinkov technológií na ľudský mozog nám Martin prízvukoval podstatnú črtu dvojnohých tvorov vzpriamenej postavy – prefrontálny kortex, ktorý ľuďom umožňuje premýšľať. Dôležitou informáciou, ktorú počas svojho talku neustále pripomínal, bola skutočnosť, že akékoľvek poznatky získané pri čítaní z obrazovky počítača sa v našom mozgu neusadia na veľmi dlho. Tieto informácie si nie sú schopné nájsť svoju cestu až k limbickej časti mozgu, kde sídli centrum empirických skúseností.

Náš mozog trénujeme a učíme sa porovnávaním a robením chýb. Čokoľvek robíme, mozog informácie triedi, spája ich s emóciami a dopĺňa údajmi o čase a priestore, vôni, dotyku a podobne. Sú to práve senzorické skúsenosti, ktoré spôsobujú, že čítanie z papiera je oveľa viac zapamätateľné ako čítanie z obrazovky. Dobrý mozog potom nájde čokoľvek, čo sa už naučil, oveľa ľahšie. Môže sa sústrediť, a preto môže premýšľať.

Dehumanizácia spôsobená technológiami

V procese histórie vývoja mozgu boli vytvorené neuroevolučné skratky, ktoré umožnili mozgu reagovať rýchlejšie, šetriť mu čas a rozhodovať sa tak efektívnejšie. Tu však prichádza na rad náš známy sklon preferovať instantné potešenia, krátkosiahle víťazstvá a okamžité odmeny. Vykonávaním rôznych (skutočne rôznych?) akcií na sociálnych médiách automaticky čakáme na reakciu, ktorá znamená odmenu. Odmeny vytvárajú chemické reakcie ako napríklad dopamín, ktoré nás robia šťastnými.

Za predpokladu, že v online svete neexistuje žiadny reálny kultúrny vplyv ani žiadne medzikultúrne rozdiely, robí nás tento druh interakcie ľudskejšími? Ako hovorí Martin, „režírujeme svoje vlastné divadlo“, čo je škoda, pretože náš mozog bol nadizajnovaný na premýšľanie v oveľa hlbších a širších kontextoch než náš „internetový mozog“.
Tohtoročný disrupt rečník pokračuje s obavami o budúcnosť a prezrádza, že niektoré prieskumy potvrdzujú, že priemer ľudského IQ sa vo všeobecnosti nezvyšuje, no práve naopak. Percento ľudí trpiacich depresiou sa zdvojnásobilo a viac ako 50% študentov trpí úzkosťou. To je naozaj slušný problém.

Nie je potrebné, aby AI pokračovala v zjednodušovaní vecí a zdanlivo nás zbavovala činností a ,pomáhala nám. Otázka skôr spočíva v tom, či človek raz bude premýšľať inak ako počítač.“



Čo teda znamená byť človekom?

Zatiaľ čo nám Martin na desiatu naservíroval celkom intenzívny reality-check, nasledujúci spíker Uri Aviv, samozvaný sci-fi evanjelista, šíril pozitívne slová o umelej inteligencii v súvislosti s filmovým priemyslom. Dôkladne vykreslil dôverne známy stereotyp roboti vs. ľudia v niekoľkých svetových trhákoch ako sú Blade Runner, Star Trek, Space Odyssey, Terminátor alebo Her. Dokonca aj menej známe indie filmy, alebo všetko medzi tým, čo rado pošteklí vaše filmové sci-fi nadšenie. Aj ľudstvo môže byť elastické.

O tom, ako robia ľudia technológie ľudskejšie

Len 26-ročný Filip Ruisl odpovedá na základné otázky o umelej inteligencii a jej etike. Digitálny dizajnér so zameraním na interakciu, zážitok, vizuálny a zvukový dizajn je v súčasnosti dizajnérom v inovatívnom laboratóriu Kitchen Budapest. Filip dôkladne priblížil inštaláciu Training 2038, ktorú so sebou priniesol a vystavil vo vstupnej hale #atconf. Inštalácia virtuálnej reality a umelej inteligencie otvára spoločenský dialóg: ako to vyzerá, keď umelá inteligencia rieši otázky morálnej dilemy? Training 2038 je skvelým príkladom špekulatívneho dizajnu, ktorý spochybňuje kultúrne, sociálne a etické dôsledky nových technológií. Hyper realita, ktorá používa umelú inteligenciu a strojové učenie na využitie ľudského potenciálu a skrz svoj dizajn sa mení na funkčný produkt.

Prečítajte si viac o inštalácii Training 2038 v rozhovore pre Art & Tech Days od Invisible Mag.

Ako používať technológie tvorivým spôsobom?

Gene Kogan je umelec so sídlom v USA. Jeho #atconf talk, zatiaľ geograficky najbližšie k svojmu rodnému mestu Ľvov, sa sústredil na tému generatívnych systémov a AI využitia v umeleckej praxi. Genéza Geneovej kariéry začína v obyčajnej záľube hľadania novej hudby. Všetci si pamätáme, ako sme sa napríklad na last.fm alebo inej podobnej platforme snažili nájsť niečo, čo sme už nepočuli aspoň 23-krát. Gene sa ako novomediálny umelec zaujíma o softvéry na sebavyjadrenie a rieši pojem zvaný kolektívne vedomie. 

Algoritmický šalát plný hravých i náhodných kombinácií s premennými by mohol byť veľmi skromný opis pár Geneových slajdov, ktoré nám milosrdne predstavil. Ako to vyzerá, keď skombinuješ obrázok muža s okuliarmi, odpočítaš od neho muža bez okuliarov a pripočítaš ženu? Asi takto: 

Gene nám na príklade prenosných zrkadiel ukázal, ako môžeme pomocou AI v nových médiách využiť známe umelecké štýly a pracovať s nimi v akuálnom čase (real time). Chceli by ste sa pozrieť do zrkadla a vidieť svoj odraz v obraze Kandinského alebo v štýle Hokusaiho Veľkej vlny z Kanagawa? No problemo.

A vedeli ste, že asi tak o rok bude AI schopná dokonale napodobniť kohokoľvek? Či ten nový vlogger, influencer alebo zločinec si bol ty alebo tvoj vyfabulovaný obraz? Vďaka AI budete úplne nerozoznateľní.
Gene je takisto znepokojený budúcnosťou, ale situáciu nadľahčuje vtipnými príkladmi. 

Geografia kultúry

Pred časom založil Karol Piekarski Medialab Katowice, laboratórium pre každého, kto sa nebojí počítačov. Špecializuje sa na spracovanie a vizualizáciu dát a podarilo sa mu zhromaždiť niečo, o čom všetci na Slovensku zatiaľ len snívame – dáta v kultúre. Uvažoval o dôvodoch, prečo ľudia nechodia do kultúrnych centier tak často. Je práve vzdialenosť alebo nedostatočná verejná doprava zodpovedná za to, že je kultúrne centrum funkčne nedostupné?

Výsledok jeho výskumu je naopak dosť funkčný. Každý kultúrny operátor prichádzajúci do Katowíc, ktorý chce založiť novú kultúrnu inštitúciu alebo zorganizovať podujatie, môže čerpať z kvalitných výskumných údajov, a tak stavať na solídnom základe do budúcna ich podnikania. Pozornosť si zaslúži aj samotná výskumná metóda: v Karolovom výskume sú kvantitatívne údaje dôkladne analyzované aj ľuďmi, nielen počítačom.

Karol zdôraznil, aké dôležité je dokonca aj pre umelcov prijať svet IT a otvoriť sa ďalším exaktným disciplínam. Aj humanisti si dnes musia zašpiniť svoje ruky kódom.

Karol na streche nemocnice odpovedá na otázky portugalskej televízie Canal180. 

Dizajnovať veci rovnako, aby sa predišlo konfliktu

Tatra banka je už dávno spájaná s umením a inováciami. V minulom roku získala cenu najinovatívnejšieho systému mobilného bankovníctva na svete. Peter Matúš, člen predstavenstva Tatra banky, počas #atconf opísal, ako AI postupne mení finančný sektor. Predstavil nám to na hmatateľnom príklade pomerne roztomilého a zmäteného robota menom Pepper, ktorý má v budúcnosti v každej pobočke nahradiť zamestnancov svojim robotickým šarmom. To vôbec nie je strašidelné.

Ukážme si to na príklade. Call centrá nemôžu vždy zaručiť rovnaký štandard služieb pre každého klienta, ktorý hľadá pomoc. Online ale aj offline poradenstvo je ovplyvnené ľudským faktorom, náladou zamestnanca, emóciami a iným správaním, ktoré je niekedy ťažké kontrolovať. Zosúladenie očakávania klientov s reálnym doručením sa preto stáva ťažším a menej predvídateľným. Premýšľať nad robotom, ktorý má lepšie mäkké zručnosti ako človek, je dosť prehnaná predstava.

Čo viac? V budúcnosti budú technológie v bankovom sektore schopné lepšie odhadnúť, kedy klient potrebuje pomoc. Vaša banka bude napríklad vedieť lepšie ako vy, v ktorej fáze života by ste mali požiadať o hypotéku. A uistite sa, že vaša banka vám to ponúkne v tom najlepšom. Keď hovoríme o kybernetickej bezpečnosti, banky budú ešte spoľahlivejšie pri spracovávaní osobných údajov a ich služby sa stanú oveľa neviditeľnejšími: „Chceme reinvestovať čas klienta do niečoho krajšieho, preňho dôležitejšieho alebo zaujímavejšieho.

Nikdy nie som spokojná, a to ma posúva vpred.“

S obchodom začala už vo veľmi mladom veku. Svoju podnikateľskú kariéru odštartovala predávaním limonád už ako dieťa a tesne po nedokončení svojho titulu začala rozbiehať jeden úspešný startup za druhým. Multipodnikateľka Merav Oren sa stala jednou zo 100 najvplyvnejších ľudí v izraelskom hi-tech.

Merav nás v Košiciach inšpirovala svojím centrom pre začínajúce ženy-podnikateľky a startupy vedené ženami s názvom WMN. Centrum, ktoré podporuje ženy disponujúce venture (rozvojovým) kapitálom. Sú to tie, ktoré investujú na dlhodobné financovanie a podnikanie, a tak sa prirodzene stávajú príkladnými modelmi spoločnosti. 

Toto centrum sa vo svojom sídle v Tel Avive venuje produkcii mnohých úspešných produktov distribuovaných po celom svete. Napríklad firma s bielizňou šitou namieru, ktorá už dnes pracuje s Victoria Secret; platforma Open Restaurants, ktorá nám umožňuje nahliadnúť do rôznych kuchýň obyčajných ľudí; alebo online služba pre generovanie vizuálnych identít založených na zákazníckych predvoľbách vkusu. (Naozaj.)

Jej prednáška otvorila diskusiu o tom, čo je možné a poukázala na vlastnú konfrontáciu ženy-podnikateľky s dlhoročnými stereotypmi. Merav dodáva: „Počítače nemôžu mať inšpiráciu,“ a odhaduje, že AI je budúcnosťou každého biznisu.

Počítače, ktoré sa učia samy od seba

Máriu Virčíkovú zaujíma kreatívny proces, ktorý sprevádza používanie technológií. Sebaisto označuje kreativitu ako vlastnosť špecifickú výhradne pre ľudský druh, čo potvrdzuje množstvom dôkazov. Vďaka nim sa preto vedia počítače učiť z vlastných chýb. Napríklad ak robot narazí na prekážku, vie si zapamätať, aby nabudúce urobil iný krok. Roboti tak dokonca vedia robiť rozhodnutia vzhľadom na skúsenosti, ktoré zažili.

Mária nám tiež predstavila info o košickom startupe Matsuko, ktorý spoluzakladala. Ten pracuje na skutočne prevratnom modeli – 3D telezobrazení s technólogiou reality, ktorá umožňuje interakciu prenášaním obrazov ľudí ako 3D hologramov. Jednoducho povedané „Skype budúcnosti“. Aj keď to vôbec neznie reálne, už nie sme v sci-fi filme. Toto je budúcnosť, baby.

Umelá inteligencia ako pomoc pri prevencii rakoviny

Adi Zamir je vo svojom sektore skutočným šampiónom. Na svojom startupe Pink of View pracuje už nejaký ten piatok. Ide o svetovo prvý osobný prediktívny indikátor, ktorý pomocou umelej inteligencie a strojového učenia odhaľuje potenciálnu náchylnosť na rakovinu prsníka. V kontexte tohto rozšíreného ochorenia je známe, že sa identifikuje vačšinou až v neskoršom alebo pokročilom štádiu. Adi nám ukázala, ako prevencia v skoršej fáze definuje, čo je pre danú pacientku obzvlášť škodlivé. Napríklad vám to môže odporučiť zníženie príjmu alkoholu či hormónov.
Adi nám taktiež prezradila, že sa tento startup čoskoro dostane aj na slovenský trh.

Umenie a technológie sa môžu zdať ako zvláštna kombinácia, no určite nejde o nezhodu. 

Spájanie ľudí z viacerých sfér prináša jedinečný priestor na reakciu a spoločnú diskusiu o revolúciách a pokrokoch dneška. Vypočuli sme si mnoho protipólnych stanovísk; negatívnych i pozitívnych, znepokojujúcich či inšpiratívnych stránok umelej inteligencie a samotných technológií. #atconf 2018 dokázala, že umelá inteligencia má obrovskú kapacitu znásobiť pozitívny dopad na spoločnosť, no je dôležité nespohodlňovať a nezjednodušovať si veci okolo nás len pre záľubu v našej vlastnej nečinnosti.  

Ďakujeme, že ste boli súčasťou Art & Tech Conference 2018.   

Vidíme sa o rok.   


foto: Jakub Jančo


Mohlo by vás zaujímať