Spájať je zásadné

Medziscéna je unikátny projekt v slovenskom umení, v ktorom sa Štátne Divadlo Košice a centrum nezávislej kultúry Tabačka Kulturfabrik, spojili aby vytvorili netradičnú fúziu dvoch sfér umenia s víziou nie len prepájať kultúrne svety ale i tvoriť, vzdelávať a čo je možno najdôležitejšie spájať našu čoraz viac rozdelenú spoločnosť. Na to čo je Medziscéna sme sa pýtali jej ideových rodičov, umeleckého šéfa baletu súčasného tanca ŠDKE Andreja Petroviča a dlhoročnej členky tímu Tabačky Kulturfabrik a kurátorky je divadelného programu Zuzany Psotkovej.

Čo je to Medziscéna?

Zuzana: Ako hovorí známa definícia, Medziscéna je projekt spolupráce, dvoch organizácií – zriaďovanej a nezriaďovanej kultúry, teda dvoch významných kultúrnych inštitúcií pôsobiacich viacero desaťročí v meste Košice a síce Štátneho Divadla Košice a Tabačky Kulturfabrik.

Andrej: Hlavnou myšlienkou tu je prepojenie a rozšírenie umeleckej základne, tak aby obyvatelia mesta dostávali kvalitné umelecké projekty, niektoré viac extravagantnejšie, iné viac bližšie k ľuďom. Ide nám o to ponúknuť dva rôzne pohľady na tvorbu divadelných a performatívnych projektov v Košiciach.

Prečo Medziscéna vôbec vznikla

Andrej: Moja umelecká minulosť je spojená hlavne z nezriadenou kultúrou. Roky som pôsobil ako tanečník/umelec na voľnej nohe. Vždy sa mi páčilo že v projektových predstaveniach, ktorým som sa venoval, sme mohli ísť viac do hĺbky a na uvažovanie nad samotným dielom bolo viac času. Preto ma baví prepájať zriaďovanú kultúru s tou nezávislou a pokúsiť sa vytvoriť väčší časový priestor na tvorbu. Bol by som rád ak by sa umelci zo Štátneho Divadla Košice zapájali do projektov, ktoré sa plánujú vytvárať, či už sa dokonca tvoria v spolupráci s Tabačkou. Nejde tu len o prepájanie publika ale i samotných umelcov, ktorí možno majú tvorivé pohnútky. Tým že sme spísali memorandum o spolupráci, si vieme navzájom poskytnúť ďalší hrací priestor, na umelecké aktivity.
Jednou z pohnútok k vytvoreniu tohto projektu o ktorej sme sa s Petrom Radkoffom a Zuzanou Psotkovou od začiatku bavili, bolo práve vytvorenie ďalšieho spoločného priestoru.

Zuzana: Na otázku „prečo?“ nájdeš milión odpovedí, ktoré všetky samozrejme majú svoj význam. Otázka, ktorá zaujíma mňa je: „Prečo až teraz?“ Pýšiť sa tým, že sme vymysleli niečo úžasné atď., to je len objav teplej vody. Všetci vieme, že keď sa spolupracuje, tak výsledok býva pestrejší, jednoduchší a obohacujúcejší. Odpoveď na otázku „prečo teraz?“ je možno aj to, čo zažívali všetci umelci, či už na zriaďovanej alebo nezriaďovanej scéne. Hovoríme o období covidu, počas ktorého, sme pocítili že v tom nie sme sami. Či si už bol nezávislý alebo zriaďovaný, všetci sme mali svojim spôsobom ten istý problém. Naša iniciatíva sa prakticky nelíši od našej bežnej práce. Akurát niektoré aktivity plánujeme spoločne a synchronizovane, tým pádom sa snažíme s tou istou snahou dosiahnuť väčší efekt.

Andrej: Vždy som bol zvyknutý na všetkých svojich projektoch pracovať kolektívne. Až na konci prichádzali definitívne rozhodnutia od režiséra/choreografa. Ale do toho bodu sme o tom diskutovali ako hlavný tvorcovia spoločne. Verím tomu, že ako jedinec toho veľa nespravíš, tie najlepšie veci vzniknú, keď sa zbavíš svojho ega. Vnímaš len podstatu toho čo je dôležité a to je samozrejme výsledok, ktorý je najlepší vtedy, keď sa oň usilujú ľudia spoločne.

Prečo práve teraz? Čo bol impulz k vzniku Medziscény?

Zuzana: Prečo práve teraz? Celospoločenská situácia si to z môjho pohľadu žiada, ale za všetkým stoja ľudia, jednoducho konkrétni ľudia. Nič sa nedeje len tak samo od seba. V istom momente sme sa stretli a naše pohľady na vec sa spojili. To čo robíme v Tabačke bežne, je že sa snažíme prezentovať súčasné a nezávislé divadlo. V rámci dramaturgie, sme ale pochopili že by sme mali ponúkať i niečo menej náročné resp. viac komunikatívne. Ako centrum sme sa nejakým spôsobom vyvíjali, i ŠDKE sa nejako vyvíjalo. A tým, že ja s Andrejom máme background v oboch scénach, bolo pre nás jednoduchšie začať spolu pracovať.

Andrej: Impulzom bola hlavne komunita ľudí v Košiciach, ktorí sú tvoriví, priateľskí a otvorení. Bol tam významný práve tento element priateľstva a vzájomného rešpektu. To že Medziscéna vznikla je o komunikácii, no i o tom že sa ako kolegovia máme radi. Je to o radosti a chcení sa stretnúť, počúvať a diskutovať. Je to o láske kreatívnych ľudí posunutej do pracovnej polohy.

Zuzana: Dôležité je i to že impulz vyšiel zdola. Mali sme milión spoluprác, nariadených z vrchu, od EHMK či spoluprác medzi Prešovom a Košicami. Všetky tie projekty mali veľmi peknú a jasne nalajnovanú myšlienku ale v podstate sa to nestretlo s reálnou odozvou. Jediný projekt, ktorý skutočne fungoval bol festival POKE a ten vznikol na tom, že centra nezávislej kultúry z Prešova a Košíc sa dali dokopy, bez ohľadu na “nalajnovanú“ spoluprácu. Teraz máme šťastie v tom, že sa náš impulz zdola stretol s pochopením a veci začali klapať.

Andrej: Išlo to zdola hore ale ľudia tam hore, dali celému projektu zelenú. Či to bol Peter Radkoff alebo Ondrej Šoth, generálny riaditeľ Štátneho divadla Košice, ktorý sa často vyjadruje že takto chcel vždy pracovať a vždy ho táto idea bavila. Teraz sa proste zišli ľudia ktorí boli schopní naplniť potenciál tejto idey.

Za sebou už máte predstavenia, ktoré fungovali obojstranne, a teda umelci ŠDKE mali možnosť vystúpiť v Tabačke a naopak predstavenia Tabačky uviedlo Štátne Divadlo, aké sú vaše zážitky a zážitky umelcov?

Andrej: Za balet môžem povedať že to bolo veľmi príjemné, osviežujúce a dynamické. Predstavenie Carmen od Ondreja Šotha, tanečníci odtancovali skutočne v celom priestore Tabačky. Tancovalo sa vo veľkej sále ale i na dvore, v art-garden alebo na bare. Bola to akcia ktorá bola síce veľmi rýchla no zanechala silný odkaz. Veľmi silné bolo i to, že po predstavení sa mohli ľudia stretnúť priamo s tanečníkmi. Umelci tu ostali, vychutnali si krásny zvyšok večera, takže to splnilo celý ten „balík“ zážitkov, ktorý by mala podľa nás Medziscéna predstavovať. Či už ide o rozmer sociálny, umelecký alebo edukatívny. Rovnako to do Tabačky prilákalo divákov, ktorý chodia na Carmen do Štátneho Divadla.

Zuzana: Pre mňa ako pre pozorovateľa zvonku bolo výnimočné, že na predstavenie Carmen do Tabačky prišli ľudia, ktorí túto inscenáciu poznajú, ale v podstate tu boli po prvýkrát. Čo je prvý krok, druhý je že sa prídu pozrieť do Štátneho divadla na autorské predstavenie z prostredia Tabačky a tretím krokom bude, keď prídu do priestoru, ktorý nepoznajú na predstavenie, ktoré nepoznajú a rovnako to má fungovať i opačne.
No Carmen je len jedným typom formátu, ktoré máme s Andrejom naplánované. Tie ďalšie sú nadstavbou, teda nejde len o výmenu predstavenia, ale aj o jeho úpravu v rámci adaptácie site specific, teda na konkrétny priestor. Rovnako máme naplánované edukačné aktivity smerom či už k širokej verejnosti, no i k odbornej verejnosti, členom súboru ŠDKE, či smerom k budúcej generácii študentov konzervatórií.

Ako hodnotíte vystúpenie Brave new life na malej scéne ŠDKE?

Zuzana: Rozdiel medzi Carmen a Brave new life bol ten, že Carmen mala silný divácky úspech, bola to site specific adaptácia na priestory Tabačky a plánujeme ju hrať i v budúcom roku. Brave new life, je predstavenie, ktoré je zvyknuté cestovať po rôznych pódiách a pódium Malej Scény ŠDKE nám celkom sadlo. Bola to ale prvá akcia Medziscény, takže sa nám ešte nepodarilo osloviť diváctvo Štátneho Divadla, takže väčšina ľudí v hľadisku, boli ľudia, ktorý chodia k nám.

Andrej: Bol to začiatok celého projektu. Dôležitý bol i samotný akt toho, že nezávislé predstavenie, ktoré sa hráva po celom Česko-Slovensku sme preniesli pod značku Štátneho Divadla Košice. Zámerom Brave new life teda bolo Medziscénu odštartovať a urobiť prvý krok, ktorý mal odozvu i v médiách.

Prečo je dôležité spájať tieto scény?

Zuzana: Tak pozri sa na to ako to tu vyzerá? Tu máš krasokorčuliarov, tam máš zas hokejistov, hen máš Curling, všetci potrebujú ľad, ale nikto sa nie je schopný medzi sebou baviť. Mám pocit že polarizácia je tak neúnosná, že spájať ľudí, ktorí v podstate robia to isté, majú tu istú misiu a oslovujú divákov je proste zásadné.

Andrej: Nedávno tu bol Milan Kozánek, ktorý je tanečník, pedagóg choreograf a režisér. Spolupracuje s divadelnými režisérmi s tanečníkmi i hercami. V rámci Medziscény urobil víkendový workshop pre verejnosť a potom od pondelka do stredy workshop špecificky pre konzervatória, zúčastnili sa ho spolu tri školy. V posledný deň nakukol do sály jeden môj priateľ a opýtal sa ma, či ide o jednu školu.
Práve preto je to dôležité, aby sa vytvorila jedna komunita, ktorá môže mať rôzne skúsenosti no dokáže sa zjednotiť na jeden level vnímania, spolupráce a načúvania si. Z rôznych umelcov nakoniec vznikne jedno veľké telo.

Zuzana: Ide o to že vôbec vytvoríš priestor na to aby sa ľudia stretli a mohli spolu byť. Máme tu veľa umeleckých škôl, ale nemám pocit že sa študenti medzi sebou poznajú a aktívne stretávajú. Tabačka je miesto stretnutí. Tým predstavením to ale nekončí. Umenie je súčasťou života a tu sa môžeš skutočne s umelcami porozprávať, opýtať sa ich čo chceš, alebo tu môžeš nájsť nové spolupráce.

Ako vyberáte predstavenia, či eventy, ktoré sa stanú súčasťou Medziscény?

Zuzana: V rámci našej dramaturgie máme široký záber, ale nie všetko čo sa tu deje je zaradené do Medziscény. V rámci Tabačky i ŠDKE sa snažáme do Medziscény vyberať inscenácie, ktoré sú komunikatívne, držia si istú kvalitatívnu úroveň a veríme že majú publikám oboch inštitúcií čo ponúknuť. V prvom polroku sme vychádzali z vecí, ktoré už boli v našich repertoároch. Dôležité je vyvážiť tanec ale i Činohru a Operu. Pri premýšľaní o repertoári na budúci rok sme mali stretnutie s riaditeľmi všetkých troch odvetví ŠDKE a naplánovali sme celkom bohatý program, pričom každý z nich do Medziscény, priniesol svoje impulzy a nápady. V dlhodobom horizonte sa ale nebránime keby sa do Medziscény zapojilo i viac inštitúcií. Nedávno tu napríklad hrala viackrát Štátna Filharmónia. Ako kultúrne centrum od počiatku fungujeme na koncepte spolupráce.

Andrej: Ja som nedávno dostal echo od istého umelca, ktorý sa rovno pýtal či vieme jeho inscenáciu zaradiť do programu Medziscény. Nie do programu ŠDKE alebo Tabačky. To či sa otvoríme vlastne nie je na nás, ale príde to z týchto impulzov. Tie nám budú určovať ďalšie smerovanie. Myslím že práve umelci si budú určovať či chcú ísť do programu Medziscény alebo našich dvoch inštitúcií.

Čo sú najväčšie highlighty tohto projektu?

Andrej: Pre mňa bolo momentálne highlightom asi všetko, ale Carmen zarezonovala možno najviac čo sa týka divákov aj oraganizácie celého projektu zo strany Tabačky a baletu ŠDKE. Tiež čo sa týka profesionálnosti a adaptovania sa do iného priestoru v rekordne krátkom čase. Ďalším highlightom bude určite spolupráca s činohrou.

Zuzana: Z toho čo už prebehlo mám najsilnejší zážitok zo vzdelávacích aktivít. Na workshope s Milanom Kozánkom som sa zúčastnila každej hodiny s každou cieľovou skupinou. Neviem či sme si nenastavili laťku príliš vysoko a teda či sa nám ešte podarí nájsť lektora s tak rôznorodými umeleckými skúsenosťami, ktorý pritom všetkom dokáže zdieľať svoje poznatky a skúsenosti a dokáže priniesť niečo laickej verejnosti rovnako ako profesionálnom a študentom. Pre mňa je práve toto veľmi silný zážitok. Potom sú to koprodukcie, ktoré sme plánovali až na rok 2023, no pohneš jedným kamienkom a lavína sa spustí. 19.11 na noc divadiel sme uviedli inscenáciu textu Jána Mikuša, ktorý dostal cenu Štátneho Divadla Košice a opäť je to projekt, do ktorého sa zapojili ako študenti tak i herci ŠDKE, no sú tam i členovia orchestra, či tanečníci a herci z nezávislej scény. Ľudia ako Ján Mikuš či Anton Korenči majú skúsenosti z jednej i druhej scény a v tomto i mnohom ďalšom sú výnimoční. Tým že to hrajú u nás si vlastne komplikujú život, a to tým že to nerobia u seba za bežných podmienok. Je to veľká výzva.

Ako sa diváci môžu dozvedieť o ďalších projektoch Medziscény?

Zuzana: Predstavenia ktoré sú zaradené do Medziscény nájdeš na webe Štátneho Divadla rovnako ako na webe Tabačky, čo je jeden z malých úspechov. Rovnako ako náhle divák navštívi jedno z našich podujatí dostáva okamžite zľavu 20% na predstavenie Medziscény ale vždy v tej opačnej inštitúcii.

Invisible Mag z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.