To naj z košickej vianočnej výzdoby

Prejdite sa po adventných Košiciach. Nie všetky ozdoby sú gýč, nie každý stánok na vianočných trhoch býval o chľaste či predražených langošoch. Preč sú aj časy, keď bola výzdoba iba na Hlavnej ulici. Zájdite v rámci prechádzky preto aj do zákutí mesta, do iných mestských častí, medzi rodinné domy i sídliskové bloky. 

Exkurz do nedávnej minulosti

V decembri 1994 Rudolf Schuster ešte nebol ani uvedený do úradu primátora, ale keďže už zvolený, začal makať. Pretože sa blížil advent, tak na vianočnej výzdobe. Nadchnutý svietiacimi ozdobami, aké videl počas predchádzajúcich rokov svojho veľvyslancovania v Kanade, vybral sa nakúpiť podobné do Nemecka. V USA a v Kanade boli vtedy v móde ešte pestrofarebné, ale v Nemecku sa už schyľovalo k jednotnej bielosti. Do Mníchova a okolia šiel súkromne so svojím synom Petrom, aby to nevyšlo draho, prespali v aute. No na dostatok ozdôb nebolo dosť peňazí, takže napokon priviezli len nejaké na ukážku. Inšpirovanými nimi nechal sponzorsky vyrobiť podobné, pričom materiál zaplatil zo svojho. Akurát požiadal Dopravný podnik mesta Košice, aby ich rozvešal po Hlavnej ulici. Zato ho niektorí poslanci hodlali odvolať prakticky hneď po slávnostnej inaugurácii. No keď videli, že do mesta prišlo na rozsvietenie vianočného stromčeka a výzdoby takmer 20 000 Košičanov, odvolali svoje rozhodnutie na odvolávanie, seba však nie. 

Rozsvietené centrum Košíc sa tak stalo počas adventu 1994 prvou skúškou, či sa do centra mesta podarí nalákať ľudí. Pripomeňme si, že v prvej polovici 90. rokov bolo niekedy neradno chodiť vonku. Mafia si vybavovala účty, praktiky boli surové. Mohli ste zájsť do baru či na diskotéku alebo do obchodu a vrátiť sa ako mŕtvola. Bolo to obdobie, keď boli zastrelení aj policajti. 

Vianočná výzdoba tento a aj nasledujúce roky priťahovala ľudí z celého Slovenska. Do Košíc sa organizovali autobusové zájazdy, aby si ľudia pozreli slávnostnú výzdobu. O rok už vyrástli na Hlavnej aj vianočné stánky, začal sa predávať primátorský punč, ktorého výťažok odvtedy ide pre vybrané charitatívne organizácie.  

Ľudia sa do centra vrátili už aj bez ozdôb, a to v máji na nultý ročník osláv Dní mesta Košice. Túto tradíciu ani Košické Vianoce by už dnes nikto nezrušil. 

Výzdoba s najviac ohlasmi

Technická univerzita dlhodobo spolupracuje s firmou MK Illumination so sídlom v Prešove, ktorá na rozlohe deväť tisíc štvorákov vyrába rôzne svetelné motívy, vrátane vianočných. Ročne ich vyprodukujú až 30000, pričom svojich obdivovateľov nachádzajú od Kanady po Juhoafrickú republiku, Košice nevynímajúc. Niečo z toho, čo práve majú na sklade, poskytujú bezplatne už desiaty rok Technickej univerzite. Tá zasa na oplátku záverečné práce svojich študentov, ako aj budúcich absolventov na prax z radov dizajnérov, strojárov a informatikov. Ide tak o vzájomne výhodnú spoluprácu, z ktorej človek zvonku vidí len vianočnú výzdobu. Podľa výsledkov ankety (2018) robenej pre talkshow Bez šepkára bola výzdoba pred Technickou univerzitou vyhlásená za najkrajšiu v meste.

Budova, ktorá v čase svojho postavenia bola najväčšou v celom východoslovenskom kraji, má však časť vianočnej výzdoby aj inštalovanú celoročne. Akurát že mimo vianočnej sezóny nesvieti. Napríklad svetelná reťaz s dĺžkou 120 metrov. Podobný úkaz celoročne zakamuflovanej a nezapnutej výzdoby je zaznamenaný na moste pri Kunsthalle.  

Adventné vence

Zvon sv. Urban sa takmer stráca z dohľadu, keďže ho lemuje adventný veniec. Pohľad skôr padne na sviečky, odpočítavajúce týždne adventu. 

Po prvýkrát v histórii možno obdivovať adventný veniec aj pred Košickým samosprávnym krajom. Vyrábali ho stredoškoláci župnej Spojenej školy v Sečovciach, ktorá spadá pod KSK. Časti kovovej konštrukcie sú z repasovaného železa, ozdoby zo zvyškov recyklovanej látky a zeleň z odrezkov poškodených či prebytočných konárov z areálu školy. Špeciálne sú aj sviece, ktoré študenti navrhli a zhotovili v 3D tlačiarni.

Výklady

Za socializmu sa blížiace Vianoce (ale aj udalosti typu Víťazný február či Veľká októbrová socialistická revolúcia) odkomunikovali prostredníctvom výkladov. Po Nežnej revolúcii sa už výkladom prestali venovať kvalifikovaní aranžéri, robí ich už kadekto, ba v niektorých prípadoch aj nikto. Čím je však vianočnej výzdoby v uliciach viac, tým menej je výkladov s vianočnou tematikou a tie, čo vytrvávajú, reflektujú už advent iba zľahka. Nedokážu konkurovať prudšie svietiacim a rozmerovo väčším ozdobám vo verejnom priestore. 

Betlehemy

Významnými uctievateľmi malého Ježiška sa stali členovia rádu františkánov. Spolu s jezuitmi to boli oni, ktorí začali tradíciu stavania samostatných betlehemov v kostoloch Európy už v 16. storočí. Ich rehoľný rád musel nerád Košice opustiť v roku 1950 a do Košíc sa už nevrátil. Najbližších františkánov nájdeme v neďalekom Prešove. Napriek tomu betlehemy sa na Narodenie Pána – Štedrý deň objavia v každom kostole. 

Betlehem v Dóme sv. Alžbety aranžuje každoročne Ján Tancsák. Ten pôvodný býval uskladnený v Urbanovej veži, no zhorel pri jej požiari 3. decembra 1966. 

Vyrezávaný betlehem nájdeme aj na Hlavnej ulici. Ak sú pri ňom živé zvieratká, býva o to atraktívnejší pre deti. 

Súkromný sektor

Zvianočneniu neodolá už ani kadejaký rodinný dom, predzáhradka alebo balkón. Najjednoduchším trikom je tu blikanie, ale v zásade tieto objekty môžeme rozdeliť vo vzťahu k výzdobe na tri skupiny: ignorantské, gýčovité a artové. Opomeňme prvú skupinu, kde nie je o čom. Do druhej by sme zaradili najmä fotky niektorých politikov (a prepytujem) celebrít nad adventným vencom a podobne. Tretia skupina stojí za zmienku i za sfotografovanie. 

Stromček

Neviem, či aj v Bratislave každoročne reflektujú informáciu, že ten náš košický býva takmer vždy vyšší než v Bratislave. Údajne aj to je dôvodom, prečo sa Košičania žijúci v Bratislave na sviatky vracajú domov. Ináč, s vysokánskym stromčekom sú aj starosti. Musí byť vybratý z takej lokality, kam sa dá prísť s technikou, a vyrúbať ho treba tak, aby mu neuťali nič z jeho krásy. A ešte logistika spojená s jeho prívozom a inštaláciou. Tohtoročný má 70 rokov a 22 metrov, z ktorých však vidíme iba 18, zvyšok je zasadený v zemi. 

Pražské Jezuliatko ako celoročný kult Vianoc

Iba málokto sa nenadchne bábätkom, aké je len rozkošné. Ešte radostnejšia je predstava bohočloviečika umocnená tým, že už vieme, čo pre nás podstúpi, keď vyrastie. 

Sošky i obrazy dávajú názorný impulz, hravo navedú na iné myšlienky. Stačí pohľad na ne. Už deti sa zdôverujú bábikám či plyšákom so svojimi trápeniami. Kresťania (a nielen nedospelí) majú možnosť kedykoľvek sa utiekať k Pražskému Jezuliatku. Bola by to riadne hrubá kniha, kde by sa vymenovali Božie vyslyšania po celom svete, ktorým predchádzala modlitba s myšlienkami na malého Ježiška. 

Takéto dieťatko sa vraj zjavilo pastierovi v 11. storočí v Španielsku a podľa neho vymodeloval sošku. Neskôr ju údajne nosievala pri sebe aj sv. Terézia (1515-1582) zo španielskeho mesta Ávila. Do Prahy sa Jezuliatko dostalo darovaním cez šľachtickú rodinu. Už takmer 400 rokov tróni v bočnom oltári Panny Márie v Karmelitánskom kostole Panny Márie Víťaznej na Malej Strane. Medzi ctiteľov Pražského Jezuliatka patrila i cisárovná Mária Terézia, ktorá mu ušila aj šatôčky. 

Nie je vylúčené, že svetoznáma postava Malého princa je inšpirovaná Pražským Jezuliatkom. Spisovateľ Antoine de Saint-Exupery (1900-1944) údajne patril medzi jeho ctiteľov. V takom prípade by nebola náhoda, že Malý princ sa stretol s autorom práve na púšti… 

Kult Pražského Jezuliatka je rozšírený nielen v Európe, ale aj v Indii, na Filipínach a v Latinskej Amerike. V Košiciach nájdete oblečenú sošku Jezuliatka v Dominikánskom kostole, v kaplnke bosých karmelitánok na sídlisku KVP i v Seminárnom kostole na Hlavnej ulici 81.