Svojou hudbou prepája Košice so svetom. Producent Dávid Varchola alias Paradiso Rhythm

Doma v Košiciach skladá a zbiera hudbu, ktorú pravidelne hráva v zahraničí a vydáva v európskych i svetových vydavateľstvách. Dávid Varchola, vystupujúci pod pseudonymom Paradiso Rhythm, je hudobný producent a DJ. Vysielaním seba či svojej hudby do sveta jeho práca však nekončí. Vedie aj vlastné vydavateľstvo – House of Unity – ktoré vydáva tvorbu iných producentov z rôznych krajín a darí sa mu privádzať ich do Košíc. Vďaka všetkým jeho aktivitám prepája Košice so svetom zaujímavým spôsobom.

Hudbu tvoríš v Košiciach, ale v poslednom čase už takmer pravidelne hrávaš najmä v západnej Európe. Ako sa ti to podarilo?

Predáva ma moja hudba. Hudba a môj imidž Paradisa, také to zaujímavé tajomno. Vlastná produkcia je veľké plus i pre mňa ako DJa.

Pokiaľ ide o teba ako tvorcu, cítil si niekedy deficit vyplývajúci z toho, že sa nenachádzaš v niektorom z kultúrnych epicentier Európy?

Nepociťujem to, lebo si idem vlastnou cestou. A to je podľa mňa prirodzený proces. Buduješ sám seba a postupuješ. Nemôžeš čakať, že z mesiaca na mesiac sa z teba stane neviem čo. Takto si potom viac vážiš, čo si dosiahol, keď sa dívaš späť, rekapituluješ a vidíš ten postup.

Ľudí, čo robia v Košiciach podobné veci ako ja, nie je veľa, ale na druhej strane sa asi všetci poznáme, a to je dobre. Sú to ľudia za projektmi ako Dead Janitor, Majkl Kelso, Denes Toth, či Rob Webber. 
Mal som aj niekoľko možností odísť. Otázkou však je, či by som bol úspešnejší alebo aspoň na tej istej úrovni ako teraz. Často máme zakorenené to presvedčenie, že ak ideš na západ, určite bude lepšie. Môžeš mať lepšie platové podmienky, ale či sa ti podarí lepšie predať svoju hudbu, to neviem.

Tvoríš a hrávaš house  –  hudbu, ktorá vznikla v 80. rokoch v Detroite a Chicagu. Ako sa k nej dostal chlapec z Košíc?

Do veľkej miery to bude tým, že môj otec počúval takúto hudbu. Nosieval domov kazety, a tak sa to ku mne dostalo. No a klasické televízne kanály. Kto mal v 90. rokoch satelit a mal chuť vkuse ho nastavovať, mohol sledovať kanály ako MTV, MTV1, VIVA. Neskôr sa ku mne dostali kazety z legendárneho košického blšáku. A potom prišiel, samozrejme, internet.

Ten dnes asi zohráva podstatnú rolu v hudobnom priemysle.

Áno, presne tak. A zároveň je to aj spôsob, akým sa hudba dostane k poslucháčom. Internet spája. Začalo to serverom Myspace a dnes už nevieš, na ktorý server si máš dať hudbu, kde nájdeš lepšiu fanúšikovskú odozvu.

Skrz siete prezentujem aj svoj, nechcem to nazvať príbeh, ale niečo, čo je za mnou. Keď sa pozrieš na mňa a moje covery, je to neobyčajné. Rovnako aj produkcia je silno spojená s vizuálom. Promotéri i fanúšikovia tak vedia, že možno dostanú niečo zaujímavé. Musí to byť chytľavé.

Čo zažívaš, keď cestuješ do zahraničia?

Je to super. Krásny pocit, keď vidíš, že to mesto alebo tí ľudia, ktorí prídu na akciu, prídu kvôli tvojej hudbe. To je hlavný rozdiel, ktorý pociťujem, že ľudia prídu kvôli hudbe, idú na parket, zatancovať si, proste vyšantiť sa. U nás to tak úplne nie je, hudba nie je až tak primárna. Ľudia tu často len „idú von”.

S tým súvisí i fakt, že nie len ty sám hrávaš v zahraničí, ale zároveň pozývaš ľudí zo zahraničia sem do Košíc. Čo tu naopak zažívajú oni?

Myslím, že odchádzajú s tým, že Košičania sú fakt dobrí ľudia. Pekné mesto, hudobná scéna síce malá, ale stále vravia, že však Paradiso to dá hore. Vždy odchádzajú dobre naladení. Beriem to vždy osobnejšie a vytváram si tak dlhotrvajúce priateľstvá.

Vytváraš tak zároveň aj sieť kontaktov Košíc so svetom?

Určite. Za posledných pár rokov som vydal hudbu v Anglicku, Austrálii, Mexiku. Remixy poputovali do Česka, za veľkú mláku do Ameriky, do Nemecka. Tracky na vinylové kompilácie mi zas vydali Angličania, Francúzi i Rakúšania. Ja som tu zas zavolal hrať producentov pochádzajúcich z krajín od Islandu až po Francúzsko.

Poznám ťa aj ako človeka, ktorý žije mestom a využíva to, čo mu ponúka.

Áno, je tu cítiť pokrok, lebo ľudia sa možno už tak neboja prísť s niečím novým. Napríklad v gastronómii. Pred troma rokmi by možno bolo predčasné otvoriť tu všetky tie nové podniky, ale dnes sú už ľudia na veci pripravení.

Cítim sa dobre v Úsmeve či napríklad v Kasárňach. To je super priestor, lebo tam sa stretávajú skateri i bikeri, proste tá mestská komunita. Botanická záhrada je tiež super, krásny priestor a pre mňa srdcové miesto. Veľmi sa mi páči aj sídlisko Terasa, lebo tam som vyrastal a bola to taká pokojná časť mesta. A samozrejme Tabačka Kulturfabrik.

U seba doma máš veľa popkultúry. Komiksy, platne, hračky. Čerpáš z nich inšpiráciu?

To všetko je pre mňa relax. Púšťam si platne alebo čítam knihy. Dokážem za tým presedieť strašne veľa času. Tiež mám rád videohry, hrám všetko a hlavne veľa multiplayeroviek. Je tam veľká konkurencia a hráš proti ľuďom z celého sveta.

Inšpiráciu ale čerpám práve z ciest. Ak som v nejakom meste, pozerám si okolie a inšpiruje ma čokoľvek, napríklad mestská hromadná doprava alebo tí ľudia, čo sedia na lavičkách. Hneď si hovorím, že niečo dokončím, iné začnem a nazvem to tak či onak. Napríklad, keď som hral v Paríži, zložil som track „Me in Paris“. Jednoducho chceš ten kúsok z toho, čo si zažil, pretaviť i do svojej tvorby.

Spoznaj hudbu Paradiso Rhythm v Košiciach. Rezervuj si izbu a zisti, čo ešte mesto Košice ponúka s Invisible Hotel.