Brutalizmus a pop ako generačná výpoveď Botonda Keresztesiho

VUNU Gallery si v roku 2019 zaumienila prehĺbiť spoluprácu s budapeštianskou výtvarnou scénou. Budapešť je pre Košice najbližšou európskou metropolou a živým kultúrnym podhubím, ktoré aj napriek nie prívetivej politickej situácii v krajine generuje stále kvalitné kluby, galérie či ďalšie kultúrne projekty. Čo je však najdôležitejšie, budapeštianska scéna pozostáva z mnohých kvalitných a zaujímavých mladých umelcov, s ktorými VUNU túžilo spolupracovať a nadviazať neexistujúce prepojenie s tak blízkym mestom (250 km).


Poslednou z cyklu týchto výstav bola sólo výstava Botonda Keresztesiho, v kuratele Petra Bencze (Everybody Needs Art). Botond Keresztesi je jedným z najvýraznejších mladých maďarských maliarov, čo dokazujú jeho početné výstavy po celej Európe (v čase písania článku sólo výstava v parížskej galérii Derouillon). Botondove korene síce siahajú do Rumunska, v útlom veku sa však presťahoval s rodinou do Budapešti, kde vyštudoval a dodnes tvorí a žije.

Jeho diela sú doslova prepojené s médiom maľby. V obrazoch dominujú banálne, známe či priemyselné motívy. Do veľkej miery sa jedná o kontrast dvojrozmerných povrchov a trojrozmerných objektov. Inšpiruje sa ranou maďarskou avantgardnou maľbou a umeleckým plagátom 40. rokov (Sándor Bortnyik – hnutie košickej moderny), analytickým kubizmom, ale i reklamou a pop-kultúrou 80. rokov. Taktiež ho zaujíma estetika virtuálneho sveta internetu, či už ide o stock fotografiu alebo 3D renderované obrazy, čo pretavuje výrazne do formy svojich obrazov. Pre košickú výstavu s názvom R.P.G. (všetky Botondove výstavy nesú názov zložených z troch písmen, ktoré sú zároveň skratkou), Robocop Paint Grisaille, pripravil umelec sériu malieb, v ktorých ústredným motívom je portrét Robocopa. Robocop je neporaziteľný kyborg z úspešného sci-fi s rovnomenným názvom z roku 1987. Tento rok je zároveň aj Botondovým rokom narodenia. Okrem Robocopa sú ale v ďalších plánoch na maľbách zobrazené i ďalšie pop-kultúrne výjavy z raného Botondovho detstva, prípadne symboly príznačné pre danú dobu prelomu 80. a 90. rokov.

Na jednej z malieb tak nachádzame hlavu Kranga, zloducha zo známeho komiksu a seriálu Ninja Korytnačky. Na ďalšom obraze je zas v robotickej ruke schovaná tabletka extázy Mitsubishi, ktorá je takisto príznačným symbolom tanečnej rave kultúry skorých 90. rokov v Európe. Okrem pop-kultúrnych výjavov Botond do obrazov pre výstavu vo VUNU Gallery zakomponoval i špecifiká brutalistickej architektúry, ktorú nachádzame po celej Európe. Je príznačná najmä použitím betónu a zdôrazňovaním hmotnosti a monumentálnosti danej stavby.

Prečítaj aj: 5 neviditeľných košických miest s Vladimírom 518

Často ide o na prvý pohľad nie najatraktívnejšie budovy, ktoré však za svojou masívnosťou skrývajú krásu a „ducha doby“ povojnovej moderny. Jednou z takýchto budov, ktorú Botond umiestnil i na jednej z malieb, je jedinečný piešťansky Dom umenia od významného slovenského architekta Ferdinanda Milučkého, ktorý nás pred časom opustil. Pred širokým schodiskom verejného priestoru dominuje plastika Óda na radosť od Emila Vankova.

Text: Nikolas Bernáth

Čo sa týka pobytu v Košiciach, Botond zvolil tú najdizajnovejšiu izbu v celom meste od Invisible Hotela. Jediná izba svojho druhu – Media Art Room – je dostupná k rezervácii so svojím nekonečným balíčkom free darčekov a lístkov aj pre teba. Bývaj na úrovni ako Botond Keresztesi!

Mohlo by ťa zaujímať