Bezplatná prehliadka sôch & mozaík v Košiciach. Časť 2 – Centrum 1/2

Všímaš si diela vo verejnom priestore? Inšpiratívnu prehliadku významných sochárov priamo uprostred mesta môžeš zažiť aj ty – stačí sa iba prejsť po okolí Hlavnej ulice. Toto je prehliadka širšieho centra Košíc s autormi, ktorých umelecké skvosty zdobia Košice už desaťročia. Zaobídeš sa aj bez sprievodcu – stačí ti ilustrovaná publikácia Atlas sôch – Povojnové umenie v uliciach mesta Košice. V nasledujúcom článku sa dozvieš pozoruhodné informácie a príbehy zo života autorov, ktorí svojmu umeniu zasvätili celý svoj život.

Ján Mathé (1922-2012)

Košický rodák a jeden z najviac zastúpených umelcov na pôde košických sídlisk. Ján Mathé tvoril väčšinu svojho života diela v abstraktnej podobe, a to postupne a vlastnou koncepciou od štúdií realistickej sochy. Jeho sochy motívy vyjadrujú, popisujú. Základným pilierom Mathého je téma života – oslava bytia, zahĺbenia sa do seba, potomstva, rodiny. Niekoľko desiatok sôch od Jána Mathého je umiestnených vo verejnom priestore viacerých sídlisk v meste. Za OD Dargov a pred košickou prokuratúrou sa nachádza Vzlet VII. (Rozlet) z roku 1968.

Čítaj aj: Umeleck svetových rozmerov – život košickej sochárskej legendy, Jána Mathého

Vzlet VII. (Rozlet), 1968

Herta Ondrušová-Victorinová (1912-1999)

Za jednu z najkrajších foriem skrášľovania verejného priestoru v Košiciach si nepochybne zaslúži patričné ocenenie Herta Ondrušová-Victorínová. Nemecký pôvod, české a poľské štúdium, pražská moderna 30. rokov, antifašistické zanietenie, útek do Košíc a v poradí druhé, mozaikové manželstvo s Karolom Ondrušom. Obaja nesú podiel na fakte, že takmer na každom sídlisku v meste sa nachádzajú väčšie i menšie, hravé, ručne robené obrazce zo širokého spektra farieb a tvarov. Herta vďaka svojej rozsiahlej tvorbe získala aj prívlastok „mozaiková lady“.

Jedny z jej mozaík boli umiestnené v pôvodnej košickej plavárni, terajšej Kunsthalle, ktorá si aj po rekonštrukcii počas EHMK 2013 zachovala plavecké mozaiky vo svojom interiéri. Taktiež na Mlynskej ulici, neďaleko Staničného námestia, sa nachádza kamenný reliéf Rozkvet (1974) od Herty Ondrušovej-Victorínovej ako menej typický príklad jej tvorby vo verejnom priestore Košíc.

Mozaiky v Kunsthalle

Imrich Vanek (1931-2015)

Imrich Vanek – meno, ktoré rezonuje pri obhliadke viacerých častí mesta. Zaujímavým faktom pritom je, že Vanek nebol Košičan. Tento keramikár pochádzal z Nových Zámkov. K hline a keramike sa dostal úplnou náhodou počas zotavovania sa z ťažkého úrazu v modranskej majolike. Akademickým sochárom sa stal počas štúdia na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe.

Košice zdobí hneď niekoľko Vanekových majestátnych keramík z obdobia šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, ktoré opakovane využívajú ostré farebné tóny umocnené glazúrou. Veľká časť Vanekových diel sa tvorila v Česku – boli to práve Rakovnícke keramické závody, kde umelec vytvoril svoj dizajnérsky kúsok kachličky s polkruhovým vzorom. V neskoršom období sa venoval tvorbe nadčasových hrnčekov, ktoré sú uložené v depozitári Slovenského múzea dizajnu.

Dve Vanekove diela sa nachádzajú v OD Dargov – jedna keramická mozaika z 1986-teho roku priamo pri vchode, no strácajúca sa vedľa presýtených reklamných nápisov. Druhá z roku 1985 je vo vnútri, nad dnešnými eskalátormi. Niekoľko minút od Dargova, na Fejovej ulici, je umiestnené ďalšie Vanekovo dielo.

Keramická mozaika, 1986

Maria Bartuszová (1936-1996)

Rodená Vnoučková, pražská sochárka sa po dokončení štúdia v Ateliéri keramiky a porcelánu na Vysokej škole umelecko-priemyselnej vydala za kamenínskeho sochára Juraj Bartusza. S ním sa neskôr presťahovala do Košíc, kde tvorili veľkolepé diela pre rôzne časti mesta. Maria Bartuszová sa stala členkou Klubu konkretistů a počas svojho života zažila iba tri sólové výstavy.

Vo svojej tvorbe využívala vlastnú techniku pneumatického tvarovania, do sadry odlievala balóny a reagovala na prírodné javy, ktoré pozorovala. Haptickými plastikami tiež pomáhala nevidiacim spoznávať rôzne tvary a povrchy a rozvíjať si motoriku. Mimoriadny sochársky talent Marie Bartuszovej si získava opätovnú pozornosť až neskôr, jej diela sú vystavené v Slovenskej národnej galérii, Východoslovenskej galérii, londýnskej Tate Modern, v Muzeu Sztuki Nowoczesnej vo Varšave alebo aj v parížskom Centre Pompidou. Fontána (Klíčenie) z roku 1986 sa nachádza za OD Dargov.

Fontána (Klíčenie), 1986

Juraj Bartusz (1933-)

Juraj Bartusz sa narodil 23. októbra 1933 v juhoslovenskej obci Kamenín, ktorá bola poznačená najprudšími bojmi druhej svetovej vojny. Juraj študoval na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe (1954 – 1958) a na Akadémii výtvarných umení (1958-1961) a neskôr sa stal akademickým sochárom. Po škole sa mladý Juraj oženil so svojou spolužiačkou Mariou Vnoučkovou. Z rodného Kamenína sa pár presťahoval do Košíc a Juraj sa zamestnal na propagačnom oddelení Východoslovenských železiarní. Neskôr tvoril na voľnej nohe.

Juraj Bartusz bol prvým profesorom s akademickým titulom, ktorý založil Fakultu umení na Technickej univerzite v Košiciach. Viedol Ateliér slobodnej kreativity na bratislavskej VŠVU, bol členom Klubu konkretistov či Spoločnosti maďarských umelcov v Československu. Jeho diela sú vystavené v pražskej Národnej galérii, Východoslovenskej galérii v Košiciach, Slovenskej národnej galérii v Bratislave. V tesnej blízkosti Staničného námestia a nachádza jeho Symbolika železníc (1974) a Kompozícia vedľa Jakabovho paláca. 

Čítaj aj: Pýcha slovenského sochárstva – Juraj Bartusz vo svojom ateliéri o umení, režime a vojne

Symbolika železníc, 1974

Atlas sôch – Povojnové umenie v uliciach mesta Košice nájdeš v košickom Artfore. Ak ťa táto prehliadka zaujala, určite si prečítaj aj jej prvé vydanie, okruh Sever. Čoskoro ti prinesieme II. časť Bezplatnej prehliadky, Čast Centrum. Stay tuned a sleduj náš web.

Zdieľaj nás na sociálnych sieťach:

Mohlo by ťa zaujímať